Vytlačiť jednu kapitoluVytlačiť jednu kapitolu

Distribúcia kovov v životnom prostredí

1. Úvod

   

Nárast počtu obyvateľstva a hrubého národného dôchodku rozvinutých krajín od začiatku tohto storočia viedol k rýchlemu rastu produkcie kovov. So zlepšovaním ekonomických podmienok a uspokojovaním základných ľudských potrieb sa v modernej spoločnosti začala rapídne rozvíjať výroba kovových predmetov so špecifickými fyzikálno-chemickými vlastnosťami. Ako v procese vedecko-výskum- ného vývoja, tak aj v procese výroby tovarov a v servisoch, ktoré zabezpečujú komfort obyvateľstva, vzniká veľké množstvo rozdielnych typov kovového odpadu, ktorý býva zvyčajne ukladaný do životného prostredia, kde môže rozvrátiť prírodné procesy alebo ohroziť zdravie ľudí. Veľké množstvá kovov sa uvoľňujú do životného prostredia aj spaľovaním fosílnych palív pri získavaní energie potrebnej pre priemysel a domácnosti. V modernej bohatej spoločnosti sa veľa tovaru a služieb kupuje nie z dôvodov ich potreby ale na základe reklamy a módnosti. Takáto spotreba, prisudzovaná zmene módy a náhrade zastaraných typov tovaru, má výsledok v drastickom skrátení životnosti mnohých produktov a tvorbe enormného množstva kovy obsahujúcich odpadov. Spoliehanie sa na energeticky nevýkonné systémy a fosílne palivá, nehospodárnosť v tradičných výrobných technológiách a spoločenská krátkodobosť tovarov a servisov, vedie v závere k tomu, že veľká časť zdrojov Zeme sa spotrebováva na tvorbu toxických kovových odpadov. Výsledkom je potom zabudovávanie sa toxických kovov do potravových a potravinových reťazcov. Dnes je už kontaminácia životného prostredia považovaná za globálny jav. Predpokladá sa, že hladiny polutantov so stopovými kovmi sa stanú stresovými pre veľkú časť citlivej flóry a fauny.