Distribúcia kovov v životnom prostredí

10. Trendy budúcnosti

  

Kontaminácia vzduchu, vody a pôdy stopovými kovmi vyvoláva dnes vo svete veľký záujem. Pri obvyklých rýchlostiach, akými sa kovy zpriemyslu dostávajú do životného prostredia, mnohé ekosystémy strácajú schopnosť vysporiadať sa s nimi, čím rapídne klesá často až na okraj bezpečnosti životného prostredia počet ich organizmov.

V minulosti väčšinu toxických kovových odpadov produkovali priemyselne rozvinuté krajiny. V budúcnosti je potrebné rátať s tým, že k prudkému zvýšeniu uvoľňovania stopových kovov dôjde najmä v rozvojových krajinách. Súvisí to aj s veľmi rýchlym rastom populácie v týchto krajinách, čím sa zvyšujú požiadavky na služby a kovové tovary. Najväčší populačný rast sa sústreďuje do mestských aglomerácií, ktoré boli a sú tradičnými „horúcimi miestami“ kovových polutantov. Neplánovaný rast miest, typický pre rozvojové krajiny je doprevádzaný zvýšenou dopravou a spotrebou energie, nežiaducim umiestnením priemyslu a z toho vyplývajúce aj znečistenie kovmi.

  

Ekonomické tlaky pravdepodobne stimulujú zvyšovanie záťaže kovmi v oblastiach životného prostredia rozvojových krajín. Neadekvátne finančné prostriedky podporujú zakladanie „špinavých výrob“, čo si vynucuje zvýšený záujem o životné prostredie. Obrovské zahraničné dlhy nútia tieto krajiny využívať ich prírodné zdroje pre krátkodobé ekonomické prospechy. Na druhej strane sa dlhodobým následkom na životné prostredia venuje len malá alebo žiadna pozornosť. Záujem o kvalitu životného prostredia vtýchto oblastiach kladú vládne politiky až za záujem o endemické ochorenia, nedostatok potravín a bývanie. Aj napriek tomu, že v rozvinu- tých krajinách dochádza k redukcii imisií kovov v dôsledku účinne pôsobiacich dohôd a predpisov, pre rozvojové krajiny je v tomto smere vypracovaných len veľmi málo obmedzení. Voľné alebo neúčinné kontroly životného prostredia v týchto oblastiach vedú dokonca ktomu, že niektoré mnohonárodné monopoly premiestnili svoj znečisťujúci priemysel do rozvojových krajín, kde môžu využívať výrobné procesy, ktoré produkujú rizikové kovové odpady a využívajú materiály, ktoré sú v rozvinutých krajinách zakázané.

  

Kombináciou nadmerného používania prírodných zdrojov, nátlakom vynúteným nadmerným populačným rastom a ekonomickým vývojom, ako aj nedostatkom vládnych nariadení, môže dôjsť v rozvojových krajinách ku zvýšeniu toku toxických kovov do životného prostredia. Obyvateľstvo týchto krajín je oveľa náchylnejšie na otravy toxickými kovmi z ich životného prostredia v dôsledku slabej výživy a zlého zdravotného stavu, vysokej hustoty populácie, biednych hygienických podmienok a prevahy detí a tehotných žien, ktoré sa považujú za najrizikovejšie časti populácií. Vdôsledku nedostatočnej ochrany potravín, obyvateľstvo rozvojových krajín pravdepodobne konzumuje vo vyššej miere potraviny dopestované na plochách miestne kontaminovaných kovmi. Miestne zdravotné problémy, práve tak ako aj nedostatočná schopnosť profesionálnej lekárskej diagnostiky zdravotných problémov indukovaných kovmi, vedú k ovplyvneniu priebehu a intenzity otráv kovmi. Bolo by preto osudnou chybou domnievať sa, že znečistenie životného prostredia je problémom len rozvinutých krajín. Tento jav sa najmä v budúcnosti zrejme prejaví ešte pustošivejšie v rozvojových krajinách tretieho sveta.

Do r. 2010 sa na území Európy predpokladá výrazný nárast emisií Hg, Cd a Cu a naopak očakáva sa pokles emisií a depozícií Pb.