Distribúcia kovov v životnom prostredí

3. Prírodné a antropogénne zdroje kovov

  

Ľudstvo začalo systematicky a organizovane využívať suroviny od neolitickej revolúcie. Ťažba kovov sa začala pred niečo viac ako 4 000 rokmi, ale jej rozsah bol malý až do obdobia, kedy sa začala využívať energia z fosílnych palív. Exponenciálny nárast ťažby a spracovania nastal v priebehu minulého storočia.

Železo je najdôležitejším kovom pre ľudskú civilizáciu a preto má aj najvyššiu spotrebu (6,3x108 t/rok). Za ním nasleduje mangán (2,2x107 t/rok). Produkcia Sn, Mg, Ni, Cr, Ti, Pb, Zn a Cu je v rozsahu 105-107 t/rok. Za nimi nasledujú v spotrebe Ag, Be, Cd, Co, V, As, Zr a Mo (104- 105 t/rok). Posledné dve skupiny obsahujú kovy ako Ni, Cr, Co, V a Mo, ktoré sa ťažia hlavne preto, lebo sa pridávajú k železu a dodávajú mu požadované vlastnosti, akými sú pevnosť a odolnosť voči korózii. Mangán je ďalším základným aditívom pre ocele. Veľká časť produkcie Sn, Zn a Cd sa používa ako ochranný obal pre železo. Sedem z 25 uvádzaných kovov sa produkuje v množstvách 35 až 5 800 t ročne. Ak sa výroba bude udržiavať na súčasnej úrovni alebo sa bude zvyšovať, doba trvania zásob uvádzaných kovov sa bude pohybovať od 11 do 760 rokov. Zásoby Cd, Ag, Bi, Au, Zn, Pb, Ti, Hg a Sn rúd bude možné ťažiť nie viac ako 11 až 50 rokov. Tri štvrtiny kovových minerálov boli už spracované a väčšinou spotrebované v relatívne malom počte vysoko priemyselných krajín, v ktorých je len štvrtina svetovej populácie. Plošná koncentrácia spracovania a spotreby kovov vyvoláva mnohé problémy súvisiace so životným prostredím. Riziko kontaminácie pôd, riek a ovzdušia toxickými stopovými prvkami je v priemyselných krajinách vysoké. Okrem toho, spaľovanie uhlia a ropy, spracovanie rúd a technické využívanie kovov je najväčším zdrojom takejto kontaminácie.