Distribúcia kovov v životnom prostredí

9. Globálne účinky kovov

  

Pri posudzovaní globálnych účinkov toxických kovov môžeme konštatovať, že znečistenie životného prostredia môže buď priamo poškodzovať ľudské zdravie, alebo mať nepriame účinky na životné podmienky človeka, zasahovaním do celistvosti a vitality život podporujúcich systémov. Vsúčasnosti sa záujem o znečisťujúce toxické kovy v biosfére sústreďuje predovšetkým na sledovanie ich akútnych účinkov. Známych príkladov o priamom akútnom účinku kovov v životnom prostredí na bežné populácie je v histórii málo. Dobre známymi sú „Itai-itai“ a „Minamata“, ktoré sa objavili v Japonsku. Na druhej strane, chronickým toxickým účinkom ako na človeka tak aj na populácie zvierat, životaschopnosť a funkčnosť ekosystémov, sa zatiaľ nevenuje dostatočná pozornosť.

  

Jednou z najvýznamnejších a najškodlivejších toxických látok, ktoré sa uvoľňujú do životného prostredia je olovo. Expozícia olovu zo životného prostredia sa v organizme spája s množstvom metabolických porúch a neuropsychologických problémov najmä u detí. Vzávislosti od kritérií používaných na definovanie nadmernej expozície je v USA 9 až 25 % detí predškolského veku vystavených riziku poškodenia zdravia olovom zo životného prostredia. Predpokladá sa, že asi 1/3 svetovej populácie je vystavená buď okrajovým alebo neprijateľným koncentráciám vzdušného Pb a počet osôb so zvýšenými hladinami Pb v krvi sa odhaduje na 130 až 200 miliónov. Nie je preto prekvapujúce, že chronická otrava olovom je označovaná ako jeden z najrozšírenejších zdravotných problémov našej doby.

  

Tok ostatných kovov do životného prostredia predstavuje pre človeka tiež značné zdravotné riziká. Celosvetovo sa odhaduje, že asi 250 000 až 500 000 osôb trpí disfunkčnosťou obličiek v dôsledku otravy kadmiom, kým 40 000 až 80 000 osôb (väčšina v rybárskych dedinách) trpí na otravy ortuťou ako dôsledok konzumácie ortuťou kontaminovaných morských potravín. Lekári uvádzajú, že asi 250 000 osôb trpí na rakovinu kože v dôsledku otravy arzénom. Vystavenie človeka zvýšeným koncentráciám polutantov stopových kovov sa odráža v etiológii veľkého počtu chorôb zahŕňajúcich kardiovaskulárne ochorenia, reprodukčné neúspešnosti, dermatídy, alergie a niektoré karcinómy.

  

Človek nie je v žiadnom prípade jediným organizmom, ktorý je v nebezpečí. Je známe, že veľké množstvo psov a mačiek žijúcich v mestách trpí na otravu olovom. Vysoké koncentrácie Pb boli stanovené aj u holubov žijúcich vLondýne, kde kontaminované vtáky vykazovali znaky akútnej otravy olovom. V oblasti centrálnej Kanady boli vydané informačné správy zakazujúce konzumáciu losích a medvedích obličiek a pečení, ako aj konzumáciu týchto orgánov z vysokej zveri (jeleň), lebo obsahovali nebezpečné hladiny kadmia. Vodné organizmy, hlavne tie, ktoré sú na vrchole potravového reťazca, akými sú rybami sa živiace vtáky a cicavce, sú oveľa citlivejšie na toxické kovy v ich teritóriách ako suchozemské bioty. Schopnosť kovov akumulovať sa v živých tkanivách môže viesť ku koncentrácii kovov v rybách a ostatných morských potravinách, ktoré sú nad hladinami považovanými za bezpečné pre konzumáciu človekom. Najznámejšou je kontaminácia vodných organizmov ortuťou, ktorá sa bioakumuluje v bezstavovcoch, rybách a ostatných živočíchoch v hladinách prevyšujúcich doporučené hodnoty pre človeka.