Invázne druhy živočíchov

Autor: Marta Nevřelová

Oblasti zámeru:

  • Ekosozológia
  • Územná a druhová ochrana 
  • Ochrana a využívanie krajiny

Databáza - Invázne druhy živočíchov (.doc)


        
 
Druh:
Lat.:
Pop.:
Popis druhu:
Mapa výskytu:
Popis mapky:
Pôvod:
Šírenie:
Výskyt na Slovensku:
Opatrenia:
Zdroje:
Tags:
Author first name:
Author surname:


Druh: Strapka západná Frankliniella occidentalis (Pergande, 1895) 

Viac info

Pôvod:

  • Severná Amerika – USA, Kanada a Mexiko (Roques, 2008)

Šírenie:

  • koncom 70-tych a v 80-tych rokoch 20. storočia rozšírenie po celých Spojených štátoch a Kanade (CABI, 2015)
  • dnes sa vyskytuje na všetkých kontinentoch sveta (EPPO, 2015)
  • v Európe bola zaznamenaná prvýkrát na skleníku africkej fialky v roku 1983 a neskôr sa rozšírila po celej  Európe priemernou rýchlosťou asi 229 km za rok. (Kirk, Terry, 2003 In: cabi, 2015)
  • druh sa etabloval v skleníkoch severnej Európy, ale aj vonku v južných častiach Európy, kde by mohol úspešne prezimovať (CABI, 2015)

Výskyt na Slovensku:

  • v posledných rokoch zaznamenané mnohé druhy fytopatogénnych Thysanoptera, napr. Frankliniella occidentalis, Parthenothrips dracaenae, Gynaikothrips ficorum, Echinothrips americanus (Klímová, 1992; Hammersteinová et al., 2008; Fedor, Varga, 2007; Varga, Fedor, 2008), ktoré sa úspešne šíria najmä s dekoratívnymi rastlinami v skleníkoch a interiéroch ľudských obydlí

Opatrenia:

  • modré  lepové doštičky sa využívajú na detekciu počiatočného napadnutia a monitorovanie adultnej populácie (Roques, 2008)
  • ničenie buriny okolo úrody či už vo vnútri skleníka alebo na okolitých pozemkoch
  • môžu byť využité dravé roztoče Neoseiulus cucumeris, Amblyseius spp. a Hypoaspis spp., tiež je možné využiť druh Orius insidiosus (Roques, 2008)
  • strapky sú rezistentné voči väčšine pesticídov
  • na chemické ošetrenie sú povolené prípravky: Dicarzol 200SP, Dursban 4 E, Mesurol 50 WP, Nogos 500 EC, Talstar 10 EC (Praslička, Cagán, Gallo, 2000)




Druh: Klieštik včelí Varroa destructor (Anderson & Trueman, 2000) 

Viac info

Pôvod:
  • po prvýkrát zistený v Indonézii na včele indickej v roku 1904 (Apis cerana)
  • prvá informácia o parazitovaní klieštika včelieho na včele medonosnej (Apis mellifera) je z Číny z roku 1959 
Šírenie:

  • do Európy zavlečený z Ázie nemeckými vedcami zo Včelárskeho výskumného ústavu
  • prvé nálezy v Európe boli sprevádzané plošnými hromadnými úhynmi včelstiev
  • príčinou rozšírenia je introdukcia európskych plemien včely medonosnej (Apis mellifera) do oblastí juhovýchodnej Ázie s autochtónnou včelou indickou (Apis cerana)
  • parazitický roztoč Varroa destructor je rozšírený prakticky na celom svete (Sokol et al., 1996)

Výskyt na Slovensku:

  • prvé jedince druhu Varroa destructor boli na území Slovenska zistené pri kontrole meliva z podmetov zimujúcich včelstiev vo februári 1978 (Vyšné Nemecké a Ruský Hrabovec)
  • v roku 1982 boli už varroózou napadnuté včelstvá v 18 okresoch Slovenska (Čavojský, 1997)

Opatrenia:

  • v Európe sa naša domáca včela tomuto parazitu nevie brániť
  • napadnutie včelstiev týmto roztočom je v chovaných včelstvách už tak rozsiahle, že boj proti nemu sa stal medzi včelármi najdiskutovanejšou témou
  • bez používania liečiv proti klieštikovi V. destructor je zvládnutie včelárstva v súčasnej situácii nemysliteľné
  • vyrezávanie zaviečkovaného trúdieho plodu, správne umiestnený rámik a pravidelné vyrezávanie v 1-2 týždňových cykloch počas sezóny môže zredukovať populáciu klieštika o 85% (Radtke, Neuberger, 2008)
  • kompletné odobratie plodu ako ozdravujúci zásah najmä silne napadnutých rodín klieštikom
  • uvedomelá selekcia 
  • po chemickom preliečení vymeniť matku




Druh: Hrúzovec sieťovaný Pseudorasbora parva (Temminck et Schlegel, 1842) 

Viac info

Pôvod:

  • pôvodnou domovinou tohto druhu je Japonsko, Kórea, Čína, Taiwan, Mongolsko a východ Ruskej federácie (Pospíšil, 2000)
  • pôvodne žil v oblasti juhovýchodnej Ázie a v povodí rieky Amur
  • pôvodné lokality výskytu sú: región východnej Ázie (oblasti riek Amur, Yang-tze, Huang-ho), Japonské ostrovy (Kiusiu, Sikoku a južná a centrálna časť ostrova Honsiu), západná a južná časť Kórejského polostrova a Taiwan (riečny systém Minkiang) (Bănărescu 1999, Berg 1949)

Šírenie:

  • do Európy, konkrétne do Rumunska, bol privezený v roku 1960 z Číny s plôdikom amura bieleho (Ctenopharyngodon idella)

Výskyt na Slovensku:

  • bol k nám zavlečený s plôdikom bylinožravých rýb z bývalej Juhoslávie
  • na Slovensku osídlil predovšetkým stojaté vody
  • konkuruje v potrave hospodársky hodnotným druhom rýb
  • vo vodách Slovenska ho uvádzajú aj Kováč et al. (2007)

Opatrenia:

  • individuálny odchyt a nakladanie
  • povinnosť odstraňovania sa vzťahuje iba na náhodne ulovené jedince




Druh: Sumček čierny Ameiurus melas (Rafinesque, 1820) 

Viac info

Pôvod:

  • pôvodne sa druh vyskytoval v Severnej a Strednej Amerike (Mexiko), obýval veľké jazerá a rieky od Ontaria k Mexickému zálivu

Šírenie:

  • prvý záznam výskytu druhu A. melas v Európe bol z Francúzska v roku 1871
  • v Taliansku bol nájdený v roku 1904 (Tortonese, 1970), 
  • v Holandsku v roku 1941 (Wheeler, 1978), 
  • v Poľsku v r. 1953 (Nowak et al., 2010), 
  • v Maďarsku 1980 (Harka, Pinter, 1990), 
  • v Rumunsku 1997 (Wilhelm, 1998), 
  • na Slovensku v roku 1999 (Koščo et al., 2000) 
  • je tiež známy z vodných plôch Portugalska (Gante, Santos, 2002), Španielska (Elvira, 1984) a ďalších krajín Európy.

Výskyt na Slovensku:

  • na Slovensko sa sumček čierny dostal v polovici 90-tych rokov cez povodie Bodrogu pravdepodobne z Maďarska, kde bol v 80-tych rokoch dovezený z Talianska (Koščo et al. 2000)
  • prvý nález bol zaznamenaný v inundačných vodách povodia Latorice a Bodrogu v roku 1999, kam prenikol z Maďarska cez Tisu
  • v roku 2002 už bol zistený aj v rieke Dunaj (Vyšin, Koščo, 2012, Koščo et al., 2006)

Opatrenia:

  • je nebezpečným konkurentom a predátorom pôvodných druhov rýb našej ichtyofauny či rôznych druhov mäkkýšov
  • priniesol so sebou aj nové druhy parazitov a ochorení (Košuthová et al., 2009)
  • vplyv na postupné ubúdanie a vymieranie blatniaka tmavého (Umbra krameri) (Vyšin, Koščo, 2012)
  • je povolené celoročne ho loviť




Druh: Býčkovec amurský Perccottus glenii (Dybowski, 1877) 

Viac info

Pôvod:

  • pôvodné lokality sú na rieke Amur a na území Sachalinskej provincie v Chabarovsku a Prímorí v Rusku, severovýchodnej Číne a Severnej Kórei (Reshetnikov, 2010)

Šírenie:

  • objavil sa v rybníkoch vo východnej Európe na začiatku 20. storočia a od tej doby sa rozšíril do veľkej časti Dunaja, Visly a ďalších povodí, kde je považovaný za invázny druh (Lukina, 2011)
  • nepôvodné populácie sú známe zo 16 ázijských a európskych krajín: Ruska, Mongolska, Kazachstanu, Bieloruska, Ukrajiny, Litvy, Lotyšska, Estónska, Poľska, Slovenska, Maďarska, Srbska, Chorvátska, Bulharska, Rumunska a Moldavska (Reshetnikov, 2010)

Výskyt na Slovensku:

  • prvýkrát nájdený v auguste 1998 v rybníku pri obci Kamenná Moľva na nive rieky Latorica (Koščo et al., 1999)
  • v apríli 1999 na nive rieky Latorica v kanáloch Veľké plytčiny a Brestovisko v blízkosti obce Boťany a v Leleskom kanály v blízkosti obce Leles (Kautman, 1999)
  • v júli 1999 bol chytený na niekoľkých miestach na nive rieky Latorica
  • v auguste 1999 bol zistený aj v mŕtvych riečnych ramenách rieky Bodrog

Opatrenia:

  • vykazuje niekoľko biologických a ekologických vlastností, ktoré sú typické pre tzv. invázne druhy rýb
  • jeho rozmnožovacia kapacita je vysoká, je odolný voči vysokej eutrofizácii vôd, vrátane nedostatku kyslíka
  • je schopný prežiť pri zamrznutí vody, alebo aj počas vysychania toku
  • požiera živočíšnu potravu všetkého druhu, vrátane menších rýb a lárv obojživelníkov
  • jeho trofická konkurencieschopnosť a schopnosť produkovať veľmi početné populácie, sú negatívom v súvislosti s výskytom pôvodných druhov rýb.
  • je povolené celoročne ho loviť




Druh: Býčko čiernoústy Neogobius melanostomus (Pallas, 1814) 

Viac info

Pôvod:

  • známe územie výskytu druhu je povodie Baltického a Severného mora, taktiež Veľkých jazier Severnej Ameriky (Panov, 2006)
  • v regióne delty rieky Dunaj je N. melanostomus domácim druhom
  • vo všetkých oblastiach plytkých vôd Čierneho mora, Kaspického mora, Marmarského a vo všetkých oblastiach Azovského mora

Šírenie:

  • v roku 1950 bol prvý transfer druhu mimo miest jeho prirodzeného výskytu keď bol presunutý do Aralského mora (Miller, 1986)
  • počas posledných 20 rokov bol zistený v niekoľkých oddelených oblastiach mimo rozsahu jeho prirodzenej distribúcie
  • v roku 1985 nájdený v rieke Moskva (Sokolov et al., 1989)
  • v roku 1990 boli prvé jedince pozorované v Gdaňskom zálive v Baltickom mori (Skóra, Stolarski 1993, 1995, 1996)
  • v roku 2001 prekvapujúco indentifikovaný v rieke Dunaj pri Viedni (Corkum et al., 2004)

Výskyt na Slovensku:

  • introdukované populácie býčka čiernoústeho sú na Dunaji početnejšie ako populácie v oblasti pôvodného výskytu
  • v auguste 2003 boli odchytené jedince druhu N. melanostomus v slovenskej časti rieky Dunaj, v litorálnej zóne rieky Hron a rieky Dunaj neďaleko mesta Štúrovo (Stráňai, Andreji, 2004)

Opatrenia:

  • druhové bohatstvo domácich druhov rýb klesá pokiaľ sa tento invázny druh stane v danej oblasti hojným
  • často požierajú lastúrniky, ktoré filtrujú vodu a akumulujú mnohé znečisťujúce látky, kontaminanty sú tak prenášané na väčšie druhy rýb, ktoré majú tento druh ako korisť a potom prípadne aj na človeka
  • prevenciou je správny manažment odpadových vôd
  • vhodným mechanickým opatrením je využitie elektrických bariér (Panov, 2006)
  • ďalšími inváznymi druhmi tohto rodu sú, aj na Slovesnku sa vyskytujúce, druhy ako býčko nahotemenný Neogobius gymnotrachelus (Kessler, 1857), býčko piesočný Neogobius fluviatilis Pallas, 1814 a býčko hlavatý Neogobius kessleri (Günther, 1861)




Druh: Korytnačka písmenková Trachemys scripta (Schoepff, 1792) 

Viac info

Pôvod:

  • 3 poddruhy sladkovodných korytnačiek Trachemys scripta (Trachemys scripta scripta, Trachemys scripta troosti a Trachemys scripta elegans) sú pôvodom zo Severnej Ameriky 
  • korytnačka písmenková (Trachemys scripta) sa vyskytuje od Mississippi Valley v Illinois po Mexický záliv (Conant, Collins, 1991)

Šírenie:

  • všetky nepôvodné výskyty týchto poddruhov sú spôsobené náhodným alebo zámerným vypustením do voľnej prírody
  • tieto poddruhy sa usadili v rôznych štátoch v USA a daľších krajinách po celom svete (Ernst et al., 1994)
  • dovoz korytnačky písmenkovej (Trachemys scripta) bol zakázaný Európskou úniou (EÚ) od 22.12.1997 (Nentwig, 2014)

Výskyt na Slovensku:

  • na Slovensku bola do voľnej prírody vypustená ľuďmi, ktorí ju pôvodne chovali v domácom prostredí
  • na Slovensku obýva rôzne vodné nádrže, ramená s mierne tečúcou a stojatou vodou
  • na území Slovenska doposiaľ nebolo párenie, resp. vyliahnutie mladých jedincov druhu Trachemys scripta elegans vo voľnej prírode zaznamenané

Opatrenia:

  • dovoz druhu Trachemys scripta predstavuje ekologickú hrozbu, je zakázaný podľa nariadenia o obchode s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami (nariadenie Rady 338/97), ktoré je určené predovšetkým na kontrolu obchodu s ohrozenými druhmi
  • odchytené živé jedince sa odovzdávajú organizácii ochrany prírody




Druh: Korytnačka maľovaná Chrysemys picta (Schneider, 1783) 

Viac info

Pôvod:

  • prirodzeným prostredím je pokojné, zarastené povodie
  • je rozšírená na juhu Kanady vo východnej oblasti Spojených štátov, východne, severne a západne od rieky Mississippi až po Mexický záliv
  • vyskytuje sa v štátoch Severnej Ameriky ako sú Kanada, USA a severné Mexiko, obýva štáty od Britskej Kolumbie cez Nové Škótsko až po Južnú Karolínu a severnú oblasť rieky Colorado River v Utahu a Arizone (Iverson, 1992)

Šírenie:

  • bola introdukovaná do Európy v krajinách Nemecko a Španielsko; mimo Európy do Indonézie a na Filipíny (Van Dijk, 2013)

Výskyt na Slovensku:

  • je nepôvodným druhom našej fauny a na Slovensko bola dovezená a do voľnej prírody vypustená ľuďmi, ktorí ju pôvodne chovali v domácom prostredí

Opatrenia:

  • dovoz do EÚ a jeho držba bola zakázaná v zmysle zákona č. 15/2005 Z. z. (Gojdičová et al., 2015)
  • odchytené živé jedince sa odovzdávajú organizácii ochrany prírody




Druh: Potápnica bielolíca Oxyura jamaicensis (Gmelin, 1789) 

Viac info

Pôvod:

  • je domácim druhom v Severnej Amerike
  • pôvodné lokality výskytu: Severná a centrálna Amerika zahŕňajúca štáty Antigua a Barbuda, Barbados, Bahamy, Kuba, Dominikánska republika, Grenada, Guadeloupe, Guatemala, Honduras, Haiti, Jamajka, Svätý Krištof a Nevis, Kaymanské ostrovy, Svätá Lucia, Mexiko, Nikaragua, Porto Rico, El Salvador, Ostrovy Turks a Caicos, Svätý Vincent a Grenadines, Panenské ostrovy USA, Britské Panenské ostrovy

Šírenie:

  • bola introdukovaná do zbierky divokého vtáctva Veľkej Británie v roku 1940, ale malé množstvo vtákov utieklo zo zajatia a začali hniezdiť v divočine (Smith et al., 2005)
  • záznamy s prítomnosťou počas obdobia rozmnožovania sú z ďalších 19 krajín v Európe a severnej Afrike (Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Island, Írsko, Maroko, Holandsko, Španielsko a Švédsko)
  • hlásený z krajín: Švajčiarsko, Nórsko, Dánsko, Taliansko, Fínsko, Portugalsko, Izrael, Turecko, Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko, Alžírsko a Tunisko (Hughes et al., 2006)

Výskyt na Slovensku:

  • prvý zdokumentovaný výskyt na Slovensku bol v roku 2013, 1 samica, Čilistov, VD Gabčíkovo (Kvetko et al., 2014)

Opatrenia:

  • možná hybridizácia s pôvodnými druhmi, ktorá môže v dôsledku kríženia a produkcie hybridov spôsobiť vyhynutie miestnych pôvodných druhov (Gojdičová, 2009)
  • odchytené živé jedince sa odovzdávajú organizácii ochrany prírody




Druh: Húska štíhla Alopochen egyptiacus (Linnaeus 1766) 

Viac info

Pôvod:

  • pôvodne africký druh hniezdiaci takmer na celom území afrického kontinentu, najpočetnejšie v povodí Nílu

Šírenie:

  • bol už v 17. storočí importovaný na Britské ostrovy
  • v kontinentálnej časti Európy sa vo voľnej prírode začala húska štíhla objavovať koncom 19. storočia najskôr v prímorských štátoch, v  Nemecku (r. 1866), Belgicku (r. 1870), Poľsku (r. 1877) a Francúzsku (r. 1800), odkiaľ sa postupne  začala šíriť do južnejších oblastí (Kampe-Person, 2010)
  • do zoznamu domácej ornitofauny zaradili húsku štíhlu aj v Maďarsku ako nehniezdiaci druh zriedkavo sa vyskytujúci vo voľnej prírode  (Nomenclator Bizottság, 2008)
  • v Českej republike bola prvýkrát pozorovaná v r. 1979, prvé dokázané hniezdenie bolo zaznamenané v r. 2008 v juhozápadných Čechách 
  • v nasledujúcom roku bolo zistené hniezdenie aj na severnej Morave, kde pár zahniezdil na zemi (Schröpfer a kol., 2011)

Výskyt na Slovensku:

  • prvýkrát pozorovaná 15.-16. mája a 3. júna 1993 na Hrušovskej zdrži pri Hamuliakove (Kalivodová, Darolová, 1998)
  • 5. a 18. júna  r. 1998 sa zdržiavala na Hričovskej priehrade pri Divinke (Karaska, 1998)
  • v r. 2008 bola v októbri zaznamenaná pri Váhu na Dubnickom štrkovisku pri Borčiciach (Šrank, 2009)
  • v r. 2010 sa ukázala prvýkrát na východnom Slovensku, na poli pri toku Trnávky pri Milhostove (Šrank, 2011) a nasledujúci rok v NPR Senné rybníky (Kvetko, Šrank, 2012)
  • najčastejšie však bola húska štíhla pozorovaná na vodnej nádrži Sĺňava, prvýkrát ju na tejto lokalite zaznamenal Kaňuščák (2007)
  • na Záhorí bola doteraz pozorovaná len raz v r. 2009 pri Devínskom jazere na lokalite Majsterka v počte 4 jedincov (Kvetko, 2013)

Opatrenia:

  • je oproti ostatným druhom vodného vtáctva agresívna, najmä v dobe hniezdenia
  • v posledných rokoch bola jej agresivita preukázaná aj napr. proti dravcom, kedy bolo v Sasku-Anhaltsku zistené odháňanie jedincov druhu Milvus milvus a M. migrans húskami od ich hniezd (výška hniezd bola viac ako 20 metrov nad zemou!) a ich následné zabratie pre vlastné hniezdenie (Nicolai, 2006)
  • húska štíhla má rovnaké nároky na prostredie ako kačica divá (Anas platyrhynchos) a lyska čierna (Fulica atra), ktoré potom môže vytláčať
  • v Británii bolo zaznamenané kríženie s druhom Branta canadensis, v Afrike sa kríži s niekoľkými druhmi a potenciálne kríženie s európskymi druhmi môže prispieť k ich ohrozeniu (Schröpfer et al., 2011)