Invázne druhy živočíchov

Autor: Marta Nevřelová

Oblasti zámeru:

  • Ekosozológia
  • Územná a druhová ochrana 
  • Ochrana a využívanie krajiny

Databáza - Invázne druhy živočíchov (.doc)

Druh:

Klieštik včelí Varroa destructor (Anderson & Trueman, 2000)


Popis druhu:

  • roztoč je oválneho tvaru, veľkosťou 1,1 x 1,7 mm
  • v pomere k veľkosti svojho hostiteľa patrí medzi najväčšie známe vonkajšie parazity
  • na ôsmich nohách háčiky, ktoré ho spoľahlivo držia na včele
  • tvrdý pancier tmavohnedej farby
  • hryzadlá dýkovitého tvaru
  • samček má jemné telo, je do žlta sfarbený, s veľkosťou 0,85 x 0,8 mm je menší ako samička, ústny aparát má prispôsobený na prenos spermií (Boch et al., 2006)

Mapa výskytu:

Rozšírenie klieštika včelieho (Varroa destructor)  vo svete v roku 2014

Rozšírenie klieštika včelieho (Varroa destructor)  vo svete v roku 2014 (zdroj: Kimmel, 2014)


Pôvod: 

  • po prvýkrát zistený v Indonézii na včele indickej v roku 1904 (Apis cerana)
  • prvá informácia o parazitovaní klieštika včelieho na včele medonosnej (Apis mellifera) je z Číny z roku 1959 

Šírenie:

  • do Európy zavlečený z Ázie nemeckými vedcami zo Včelárskeho výskumného ústavu
  • prvé nálezy v Európe boli sprevádzané plošnými hromadnými úhynmi včelstiev
  • príčinou rozšírenia je introdukcia európskych plemien včely medonosnej (Apis mellifera) do oblastí juhovýchodnej Ázie s autochtónnou včelou indickou (Apis cerana)
  • parazitický roztoč Varroa destructor je rozšírený prakticky na celom svete (Sokol et al., 1996)


Výskyt na Slovensku:

  • prvé jedince druhu Varroa destructor boli na území Slovenska zistené pri kontrole meliva z podmetov zimujúcich včelstiev vo februári 1978 (Vyšné Nemecké a Ruský Hrabovec)
  • v roku 1982 boli už varroózou napadnuté včelstvá v 18 okresoch Slovenska (Čavojský, 1997)


Opatrenia:

  • v Európe sa naša domáca včela tomuto parazitu nevie brániť
  • napadnutie včelstiev týmto roztočom je v chovaných včelstvách už tak rozsiahle, že boj proti nemu sa stal medzi včelármi najdiskutovanejšou témou
  • bez používania liečiv proti klieštikovi V. destructor je zvládnutie včelárstva v súčasnej situácii nemysliteľné
  • vyrezávanie zaviečkovaného trúdieho plodu, správne umiestnený rámik a pravidelné vyrezávanie v 1-2 týždňových cykloch počas sezóny môže zredukovať populáciu klieštika o 85% (Radtke, Neuberger, 2008)
  • kompletné odobratie plodu ako ozdravujúci zásah najmä silne napadnutých rodín klieštikom
  • uvedomelá selekcia 
  • po chemickom preliečení vymeniť matku


Zdroje:

  • Boch, J., Supperer, R., Schnieder, T., Bauer, C., 2006: Veterinärmedizinische Parasitologie Parey, 2006
  • Čavojský, V., 1997: Praktické skúsenosti so začiatkami pri tlmení varroózy v spojení s testovaním liečiv. In: Prevencia a tlmenie chorôb včiel v Slovenskej republike /Zborník z odbornej konferencie/. 1. vyd., Sokol J. - Blecha J. - Halaša M. – Rigler R. eds., ŠVS SR, Bratislava, 1997
  • Kimmel, CH., 2014: Varroa distribution reported in peer-reviewed scientific literature as of 2014 [online].  http://entnemdept.ufl.edu/creatures/misc/bees/varroa_mite.htm [cit. 2017-07-13] Dostupné online
  • Radtke, J., Neuberger, P., 2008: Vyrezávanie trúdieho plodu - efektívne proti klieštikovi včeliemu, Deutsches Bienen-Journal 05/2008 [online].   http://www.pv.sk/vcely/varroa_clanky005.asp [cit. 2015-07-17] Dostupné online
  • Sokol, J., Blecha, J., Halaša, M. (eds.), 1996: Nákazy včiel a včelieho plodu v krajinách strednej a východnej Európy. /Zborník z odborného seminára/. Bratislava: Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky, 1996. 145 s.


Tags: