Invázne druhy živočíchov: Invázne druhy živočíchov

Invázne druhy živočíchov

Autor: Marta Nevřelová

Oblasti zámeru:

Ekosozológia
Územná a druhová ochrana
Ochrana a využívanie krajiny

Databáza - Invázne druhy živočíchov (.doc)

Druh:	*Slizovec iberský Arion lusitanicus* (Mabille, 1868)**
	Viac info
Pôvod:	pôvod nie je známy predpoklad, že pochádza z juhu Európy (Slotsbo, 2014), resp. západnej Európy (Horsák a Dvořák, 2002, Čejka et al., 2006)
Šírenie:	prvé výskyty mimo pôvodného rozšírenia spadajú do 50-tych rokov 20. storočia introdukcia prebiehala smerom na sever a severovýchod Európy (Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko), na juhovýchod (Taliansko a Bulharsko) prvý overený výskyt: Švédsko 1975, Poľsko 1987, Nórsko 1988, Fínsko 1990, Dánsko 1991 (Weidema 2006), Česká republika 1991 (Juřičková, 1995)
Výskyt na Slovensku:	1992 Liptovský Mikuláš, 1993 Košice a Michalovce (Reischütz, 1994) súčasnosť celé územie (Čejka et al., 2006)
Opatrenia:	metóda suchej a dobre obhospodarovanej pôdy vybudovanie zábrany okolo úrody, vrchný okraj zábrany musí byť zahnutý smerom von, aby sa znemožnil vstup mäkkýša k úrode mechanická zábrana, záhony sa ohradia 10 cm širokým pásom pilín, ktoré sa následne polejú čiernou kávou, 1 až 2 % roztok kofeínu pôsobí na slizovce ako nervový jed, iné prekážky, napr. dusíkaté a pálené vápno či popol ručný zber pasce (vlhké dosky alebo nádoby zakopané do zeme a naplnené pivom) chemické prípravky (muluskocídy): nervový jed methiocarb, preparáty s účinnou látkou metaldehyd, ktorá pôsobí ako dotykový a požerový jed prípravky na biologickej báze (prípravok na báze hlístice Phasmarhabditis hermaphrodit) malakofágni predátori (čeľaď chrobákov: Lampyridae, Homalisidae, Lycidae, Carabidae a Staphylinidae, malakofágne druhy mäkkýšov: Oxychilus draparnaudi a Oxychilus cellarius, stavovce: Erinaceus sp., kačica indický bežec Anas platyrhynchos f. domestica (Lejčar, 2014)

Druh:	*Škľabka ázijská Sinanodonta woodiana* (Lea, 1834)**
	Viac info
Pôvod:	pôvodný areál rozšírenia: východná a juhovýchodná Ázia (povodie rieky Amur, Čína, Hong Kong, Taiwan, Kambodža, Thajsko a Japonsko) (Čejka, 2007b)
Šírenie:	do Európy zavlečená neúmyselne zrejme vo forme glochídií transportovaná na žiabrach niektorých druhov rýb (Osteichthyes): amura bieleho (Ctenopharyngodon idella), tolstolobikov (Hypophthalmichthys molitrix, Arstichthys nobilis), hrúzovca sieťovaného (Pseudorasbora parva), karasa (Carassius auratus gibelio) (Čejka, 2007b) prvý mimo ázijský výskyt: Rumunsko 1979 (Sárkány-Kiss 1986) Maďarsko 1984 v riekach Körös, Tise a Dunaj (Kiss, 1990)
Výskyt na Slovensku:	na Slovensku objavená Košelom (1995), ktorý zachytil jeden adultný exemplár neďaleko Číčova v inundácií Dunaja (Halgoš, 1999) výskyt v riekach Ipeľ, Hron a Malý Dunaj (Šteffek et al., 2006) výskyt vo vodách Malý Dunaj pri Kolárove, v NPR Apáli v Lándorskom kanáli a v ramene Dunaja v Štúrove (Čejka, 2007a) Podunajská a Východoslovenská rovina a Hronská a Ipeľská pahorkatina (Čejka, 2007b)
Opatrenia:	nie sú vypracované, ale sú spracované opatrenia, ktoré sa používajú na kontrolu viacerých inváznych lastúrnikov ručný zber fyzické odstránenie inváznych populácií sanáciou dna plynové nepriepustné bentické prekážky, napríklad z PVC, ktoré zapríčiňujú úhyn lastúrnikov (Bivalvia) limitovaním prísunu rozpusteného kyslíka (Wittmann et al., 2012) využitie ich prirodzených predátorov, ku ktorým patrí široká škála druhov, vrátané rýb (Osteichthyes), vtákov (Aves) a kôrovcov (Crustacea) (Molloy et al., 1997) biocíd BioBullets Zequanox je založený na báze baktérie, ktorá pôsobí ako moluskocíd esenciálny olej z tymianu (Thymus) alebo výťažok z druhu Eichhornia (Sousa et al., 2014)

Druh:	*Ploskáčik pagaštanový Cameraria ohridella* (Deschka & Dimic 1985)**
	Viac info
Pôvod:	prvý raz zaznamenaný v roku 1984 v Macedónsku v blízkosti Ohridského jazera a v roku 1986 bol podľa tohto jazera pomenovaný ako Cameraria ohridella (Vakula et al., 2012) nie je vylúčené, že sa jedna o izolovaný výskyt a druh pochádza z Ázie (Galko et al. 2012a)
Šírenie:	do strednej Európy sa dostal pravdepodobne náhodne z Balkánu prvý záznam o výskyte tohto druhu mimo Macedónska pochádza z rakúskeho mesta Linz z roku 1989 v roku 1990 bol zaznamenaný výskyt v okolí mesta Enns v roku 1992 bol zaznamenaný v Taliansku v roku 1993 v Maďarsku, Nemecku a v Českej republike (Galko et al., 2012b)
Výskyt na Slovensku:	prvýkrát detekovaný v roku 1994 na troch rôznych lokalitách v okolí Bratislavy v roku 1995 v okresoch Senica a Trnava (Siviček et al., 1997) v rokoch 1996 až 1997 v oblasti celého juhovýchodného Slovenska silne invadované oblasti: Bratislava, Malacky, Šaštín – Stráže
Opatrenia:	sústavné hrabanie opadaného lístia spolu s kuklami potláča najmä výskyt imág, pozbieraný materiál likvidovať spaľovaním alebo kompostovaním (Weismann, Habuštová, 2001) insekticídy s morforegulačným účinkom (inhibítory tvorby chitínu - Rimone 10EC, Dimilin 48SC), postrek sa aplikuje v mesiacoch máj až apríl odporúčajú sa insekticídy zo skupiny organofosfátov, pyretroidov a regulátorov rastu vysokotlakový postrekovač (aspoň 40 atmosfér), kolmý dostrek by mal dosahovať minimálne 30 metrov, aby bolo zabezpečené ošetrenie celej dreviny vstrek insekticídu do kmeňa stromu (Halgoš in verb., 2015)

Druh:	*Lienka ázijská Harmonia axyridis* (Pallas, 1773)**
	Viac info
Pôvod:	územie strednej a východnej Ázie, Euroázie, zahŕňajúc Čínu, Taiwan, Japonsko, Mongolsko a severnú strednú a východnú Čínu (Roy, Roy, 2008)
Šírenie:	zámerne introdukovaná za účelom biologickej kontroly vošiek (Aphidinea) a kokcídií (Coccidia) (Brown et al., 2008) dnes známa z územia celého mierneho pásma (Osawa, 2011) prvé zámerné vysadenie do západnej Európy z Číny bolo v roku 1982 v južnom Francúzsku, a do roku 1991 sa aklimatizovala (Coutanceau, 2006 In: Panigaj et al., 2014) zdrojom európskej populácie lienky sú druhy pochádzajúce zo Severnej Ameriky (Lombaert et al., 2010) lienka ázijská je známa z 26 krajín Európy (Brown et al., 2011)
Výskyt na Slovensku:	pravdepodobne prenikla na Slovensko zo susedných krajín, z Českej republiky a/alebo z Rakúska (Brown et al., 2011) nie je možné vylúčiť možnosť šírenia druhu z Maďarska a Poľska (Panigaj et al., 2014)
Opatrenia:	preventívnym opatrením je zastavenie používania lienky ázijskej (Harmonia axyridis) na účely biologickej kontroly na zamedzenie vstupu do budov je potrebné utesniť všetky otvory, ako tesnenie je vhodné použiť kvalitný silikón súčasťou krbových komínov a ventilácií by mali byť sitá s okami veľkými maximálne 20x20 mm likvidácia ručným odchytom, alebo za pomoci vysávača prilákanie adultných jedincov pomocou svetelnej pasce, ktorá je vybavená lepiacou páskou: napr. čierna (ultrafialová) svetelná pasca

Druh:	*Lykožrút severský Ips duplicatus* (Sahlberg, 1836)**
	Viac info
Pôvod:	pôvodný areál rozšírenia sa rozprestiera v oblasti od severnej Európy až po Kamčatku jeho južnou hranicou rozšírenia bol Bialowieza Primeval Forest v Poľsku (Čejka, Holuša, 2014)
Šírenie:	začal expandovať na začiatku 20. storočia, smer expanzie bol južný šírenie lykožrúta bolo podmienené práve výsadbou umelých smrekových monokultúr, prvý výskyt v južnejších častiach bol zaznamenaný na severe Poľska na začiatku 20. storočia a v Českej republike (Pfeffer, Knížek, 1995, In: Vakula et al., 2011) koncom 20. storočia sa masovo rozšíril v Nemecku (Bussler, Bense 2003) a Rakúsku (Čejka, Holuša, 2014). v súčasnosti je známy z viacerých európskych krajín: Belgicko, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Švédsko, Ukrajina a štáty bývalej Juhoslávie (Vakula et al., 2012)
Výskyt na Slovensku:	prvá písomná zmienka pochádza z roku 1921 z Liborče (dnešná Ľuborča), obec nachádzajúca sa 12 km od Trenčína (Roubal, 1941 In: Vakula et al., 2011) stúpajúci trend nárastu populačnej hustoty druhu a zároveň postupná expanziu druhu južným smerom (Vakula et al., 2011) zjavne absentuje na východe, juhu a juhozápade Slovenska ako primárny škodca na borovici lesnej (Pinus sylvestris) sa prvý raz objavil v roku 2014 na Kysuciach (Vakula et al., 2015)
Opatrenia:	druh nevytvára ohniská a vyskytuje sa len na špecifických roztrúsených drevinách (Vakula et al., 2015) základom obrany voči druhu je rýchle a dôsledne vyhľadávanie chrobákov a ich okamžitá asanácia (Vakula et al., 2012) prevencia spočíva v hygiene porastov, čiže eliminácii takých materiálov, ktoré sú vhodné na množenie lykožrúta severského (Ips duplicatus) (Vakula et al., 2015) vizuálna kontrola, kontrolu je vhodné vykonávať v porastoch, kde je smrek zastúpený viac ako 20% a jeho vek dosahuje minimálne 40 rokov feromónové lapače Ecotrap, Theysohn, Ridex, Multiwit, lapače by mali byť umiestnené 20 až 40 metrov od porastovej steny a použité feromónové odparníky lákajúce výlučne lykožrúta severského (Ips duplicatus)

Druh:	*Kopýtko prirastené Dreissena polymorpha* (Pallas, 1771)**
	Viac info
Pôvod:	pôvodom z Čierneho, Kaspického a Aralského mora (Zaiko, Olenin, 2006) expanziu do celej Európy v 19. a 20. storočí nie je možné pokladať za prirodzenú, nakoľko práve lodná doprava dopomohla k jeho expanzii
Šírenie:	introdukovaný na severozápade Ruska, v strednej a západnej Európe, v Škandinávii, Veľkej Británii, Írsku a v Severnej Amerike v 19. storočí okupovalo kopýtko prirastené väčšinu vnútorných vodných systémov v strednej a západnej Európy (Zaiko, Olenin, 2006)
Výskyt na Slovensku:	masový výskyt tohto druhu bol zaznamenaný v Seneckých jazerách (Šteffek, 2000) druh sa nachádza na lokalitách: Číčov – NPR Číčovské mŕtve rameno; Topoľníky - vtok Chotárneho kanála do Malého Dunaja; Kolárovo - Malý Dunaj asi 5 km pred Kolárovom; Komárno – Lándor, Váh medzi 6 a 7 km pred sútokom s Dunajom; Komárno - odstavené rameno Váhu pred železničným mostom; Komárno – Veľký Harčáš; štrkopieskový ripál Dunaja, asi 1 km pod sútokom s Váhom v náplavoch v Radvani nad Dunajom (náplavy na obnaženom piesčitom ripáli hlavného toku Dunaja) a v Zlatnej n. Ostrove, na Veľkolélskom ostrove (náplavy schránok mäkkýšov na obnaženom štrkopiesčitom brehu Dunaja) (Čejka et al., 2015) vo vodných nádržiach Lozorno a Kuchyňa (Rogánska, Beracko, et al., 2012)
Opatrenia:	budovať prívodové štruktúry a potrubia v hĺbkach, ktoré sú hlboko na to, aby ich lastúrnik osídlil (Birnbaum, 2011) na lode je vhodné nanášať antifouling (Zaiko, Olenin, 2006) iné metódy riadenie populácie zahŕňajú kyslíkovú depriváciu, vysokotlakové tryskanie, ručné škriabanie, mechanické filtrácie, odnímateľné substráty, ozón, žiarenie, otravu molukocídmi (napr. Bayer 73), vystavenie vzduchu, pálenie a likvidáciu elektrickým prúdom (Birnbaum, 2011) využívať organizmy, ktoré by konkurenčne vytláčali druhy zo substrátu, napr. hubky (Molloy, 1998)

Druh:	*Kukuričiar koreňový Diabrotica virgifera virgifera* (Le Conte, 1868)**
	Viac info
Pôvod:	pochádza z Mexika, hoci bol prvýkrát popísaný z Kansasu v Spojených štátoch v roku 1868 (Vidal, 2014)
Šírenie:	prvýkrát zaznamenaný na európskom kontinente v roku 1992, konkrétne v Srbsku, neďaleko mesta Belehrad od tej doby úspešne expandoval do okolitých krajín rýchlosťou 50 km za rok (Vidal, 2014) došlo k štyrom ďalším, na sebe nezávislým introdukciám zo Severnej Ameriky v Európe rýchlosť jeho presunu dosahuje rýchlosť 20 až 80 km za rok
Výskyt na Slovensku:	prvý výskyt bol zaznamenaný 7. augusta 2000 v Kosihoch nad Ipľom (okres Veľký Krtíš) v kukuričnom poli v roku 2001 druh expandoval v južných okresoch západného Slovenska (Siviček, 2015) na Slovensku prekonal prah ekonomickej škodlivosti v roku 2004 (Barok, 2013) v súčasnosti je druh rozšírený na celom území Slovenskej republiky (Kubík, Raučinová et al., 2009)
Opatrenia:	členské štáty Európske únie sú zaviazané vykonávať každoročný prieskum, či sa kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera virgifera) v danej krajine vyskytuje poľnohospodári sú povinní okamžite zlikvidovať rastliny kukurice a aplikovať pôdne insekticídy (Vidal, 2014) vhodné agrotechnické opatrenia: nepestovať kukuricu v monokultúre, nepestovať kukuricu na tej istej ploche v dvoch rokoch po sebe aplikovať insekticídne ošetrenie vo forme morenia, aplikácie na list alebo v čase siatia, aplikácia prípravku Santana jedenkrát za 4 roky na tom istom pozemku alebo Force 1,5 G (Škuciová, 2013a) dodržiavať integrovanú ochranu: hlboká orba, ktorá pomáha rozptýleniu vajíčok v pôde; zastúpenie kukurice v osevnom postupe pod 50 %; pestovať skoré hybridy kukurice; neprehusťovať porasty; insekticídne moriť osivo; aplikovať pôdne insekticídy v čase liahnutia lariev; využívať feromónové lapače na zisťovanie početnosti imág v poraste; aplikovať insekticídy proti imágam počas kvitnutia kukurice (Škuciová, 2013b)

Druh:	*Pásavka zemiaková Leptinotarsa decemlineata* (Say, 1824)**
	Viac info
Pôvod:	najpravdepodobnejšie pochádza z oblasti siahajúcej od Mexika až k Skalnatým horám v Spojených štátoch (Lyytinen, 2014) prvýkrát bola objavená v roku 1811 a opísaná bola po prvý raz v roku 1824 zo vzoriek odobratých v Skalnatých horách v Colorade (Jacques, 2000)
Šírenie:	prvé záznamy o jedincoch vyskytujúcich sa na zemiakových poliach pochádzajú z konca 50-tych rokov 19. storočia z Nebrasky na pobreží Atlantického oceánu sa tento druh vyskytol v roku 1874 prvýkrát bol tento druh pozorovaný v prístavoch Nemecka, Holandska a Anglicka v roku 1876 prvé trvalé populácie sú známe z roku 1922 z Francúzska (Bordeaux), odkiaľ pásavka zemiaková expandovala do celej Európy priemernou rýchlosťou 50 km za rok (Lyytinen, 2014) šírila sa severovýchodným smerom, na zemiakové polia v Holandsku, Švajčiarsku, Nemecku, Taliansku a Rakúsku (Klimeková, Lehocká, 2015) v súčasnosti sa vyskytuje na celom európskom kontinente až po 60°severnej zemepisnej šírky
Výskyt na Slovensku:	pásavka zemiaková sa na území bývalého Československa prvýkrát vyskytla v 50-tych rokoch 20. storočia
Opatrenia:	ručný zber dospelých jedincov môže značne redukovať ich počty, pokiaľ sa realizuje skoro na jar, skôr ako dôjde k nakladeniu vajíčok, takéto opatrenie je vhodné praktizovať na malých poliach (Lyytinen, 2014) na začiatku liahnutia lariev sa používajú chemické prípravky ako Bonus, Consult 100 EC, Match 050 EC, Nomolt 15 SC, v neskorších vývojových štádiách sú to prípravky Furadan 350 F, Marschal 25 EC, Akord, Alifos, Komplet, ale aj prípravky zo skupiny neonikotínoidov – Actara 25 WG či Calypso ako biologický prípravok je možné použiť Novodor FC s účinnou látkou druhu Bacillus thuringiensis ssp. tenebrionis, ktorý účinkuje na všetky štádiá larválneho vývoja systém rotovania plodín, je vhodné zemiaky zasadiť každý rok na iné miesto (Labašová, 2013) pri rotovaní plodín sa na zabezpečenie ochrany vyžaduje vzdialenosť aspoň 0,5 km (Jacques, 2000) mulčovanie zemiakového poľa dostatočne hrubou vrstvou slamy, ktorá poskytuje vhodné podmienky pre život prirodzených predátorov pásavky zemiakovej

Druh:	*Rak signálny Pacifastacus leniusculus* (Dana, 1852)**
	Viac info
Pôvod:	je pôvodným druhom Severnej Ameriky, v území medzi Tichým oceánom a Skalnatými vrchmi pôvodne sa vyskytoval v oblasti Britskej Kolumbie na severe, strednej Kalifornie na juhu a na východe Utahu
Šírenie:	po prvýkrát zavlečený do Európy v roku 1960 legálne introdukovaný z Kalifornie do Švédska v roku 1969 vysadený aj v strednom Fínsku v jazere Iso-Majajärvi (Westman et al., 1999) v roku 2010 bola prítomnosť tohto invázneho raka známa z 27 európskych krajín (Holdich et al., 2009)
Výskyt na Slovensku:	zaznamenaný na ľavom brehu rieky Morava, na sever od Suchohradu, v regióne Záhorie (Petrusek, Petrusková, 2007)
Opatrenia:	odchyt jedincov môže znížiť hustotu populácie a spomaliť rýchlosť prirodzeného rozširovania (Johnsen, Taugbøl, 2010) pri intenzívnom ručnom zbere sa odstráni len 10% populácie (Hiley, 2003, In Holdich, Sibley, 2003) pasce s pohlavným feromónom (Stebbing et al., 2003) likvidácia prostredníctvom jeho prirodzených predátorov, ktorými sú: ryby, norok, vydra, vtáky a človek

Druh:	*Rak pruhovaný Orconectes limosus* (Rafinesque, 1817)**
	Viac info
Pôvod:	je pôvodným druhom Severnej Ameriky pôvodný areál rozšírenia zaberá územie Kanady (New Brunswick, Quebec) a Spojených štátov amerických (Connecticut, Delaware, District of Columbia, Maine, Maryland, Massachusetts, New Hampshire, New Jersey, New York, Pensylvánia, Rhode Island, Vermont, Virgínia, Západná Virgínia) (Adams et al., 2010)
Šírenie:	bol privezený do Európy úmyselne ako náhrada za pôvodné európske druhy rakov, ktoré hynuli v dôsledku račieho moru prvýkrát zámerne introdukovaný do Európy v roku 1890, okolo 100 jedincov bolo vypustených z rieky Delaware z Pensylvánie do rybníka v poľskej obci Barnówko neďaleko poľsko-nemeckých hraníc introdukcia prebiehajúca v 90-tych rokoch v Poľsku, Rakúsku, Nemecku a Francúzsku dnes známy z Rakúska, Bieloruska, Belgicka, Českej republiky, Anglicka, Francúzska, Nemecka, Maďarska, Talianska, Kaliningradu (Rusko), Litvy, Luxemburska, Holandska, Poľska, Švajčiarska (Holdich, 2003), Čiernej hory (Adams et al., 2010), Rumunska (Pârvulescu et al., 2009) a Srbska (Pavlović et al., 2006)
Výskyt na Slovensku:	po prvýkrát zaznamenaný na Slovensku v roku 2007 v riekach Váh a Ipeľ (Jánsky, Kautman, 2007) ďalší výskyt bol hlásený o rok neskôr na slovenskom úseku rieky Dunaj (Puky, 2009) obýva tiež rieku Morava (Lipták, 2013) úspešne sa uchytil aj v rieke Tisa (Lipták, 2014)
Opatrenia:	zásahy, pri ktorých by nedošlo k poškodeniu pôvodných druhov rakov a iných organizmov a ktoré by spoľahlivo zastavili šírenie a likvidovali nežiadúci druh raka pruhovaného v podstate neexistujú spomaliť šírenie by mohli umelé stupne na toku (Ďuriš, 2011)