Biocentrum (centrum biologickej rozmanitosti)

prvok územného systému ekologickej stability – predstavuje časť krajiny, ktorá svojou veľkosťou a stavom ekologických podmienok umožňuje dlhodobú existenciu voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov v ich prirodzených spoločenstvách. Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je biocentrum definované ako „ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie prirodzeného vývoja ich spoločenstiev.“ Ide o voľne žijúce organizmy v ich prirodzenom prostredí. Biocentrum vytvára podmienky pre existenciu pôvodných druhov bioty určitého územia, zachovanie ich „génových zdrojov“, t.j. genetickej (vnútrodruhovej) diverzity v krajine, ktorú človek využíva pre svoje potreby. Význam biocentra je daný jeho rozlohou, druhovým zložením a biogeografickým významom. Rozoznávame biosférické, provinciálne, nadregionálne, regionálne a miestne biocentrá, ktoré môžu byť reprezentatívne a unikátne. V rámci biocentra môže byť osobitne vymedzené →jadro biocentra, ktoré tvoria najhodnotnejšie prírodné spoločenstvá. Môže byť aj legislatívne chránené. Funkčnosť biocentra závisí od stavu ekologických podmienok a od jeho plošných a priestorových parametrov (rozloha, vzdialenosť od najbližšieho podobného prírodného prvku). Príkladom biocentra môže byť časť lesa s prirodzeným druhovým zložením v poľnohospodárskej krajine, ale aj v lesnatej krajine, kde prevládajú hospodársky využívané lesy s chudobným druhovým zložením. Medzi biocentrá zaraďujeme aj mokrade, vodné plochy, apod. Hierarchická úroveň biocentra je daná jeho rozlohou, druhovým zložením a biogeografickým významom. V území potenciálneho prirodzeného výskytu dubových kvetnatých lesov bude tvoriť reprezentatívne biocentrum dubový les. Unikátne biocentrá majú ojedinelé druhové zloženie alebo sa vyskytujú zriedkavo (Ružičková a kol. 2009). 


»  Výkladový slovník - Ochrana prírody a krajiny - Ekologické siete