Biokoridor (biotický koridor)

biologický koridor - prvok územného systému ekologickej stability, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií voľne žijúcich organizmov, nemusí však umožňovať ich trvalú existenciu. Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je biokoridor definovaný ako „priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky." Funkčnosť biokoridoru závisí od stavu ekologických podmienok a od jeho priestorových parametrov (šírka, dĺžka). Biokoridory majú väčšinou líniový charakter. Rozoznávame nadregionálne, regionálne a miestne biokoridory, ktoré môžu byť spojité a nespojité (spojitosť) a majú väčšinou líniový charakter. Biokoridory mnohých (najmä mobilnejších) druhov organizmov často však spojitý charakter nemajú. V našich podmienkach napr. biokoridor suchomilných druhov regionálnej a vyššej úrovne, môže pozostávať z reťazca viac-menej priestorovo nespojitých (izolovaných) biocentier nižších úrovní. Biokoridor môžu spájať biocentrá tvorené rovnakými, či podobnými spoločenstvami, alebo výrazne odlišnými spoločenstvami. V krajine však biokoridor plní aj ďalšie funkcie, ako napr. vetrolam, biotop pre vtáky či drobné stavovce. 


»  Výkladový slovník - Ochrana prírody a krajiny - Ekologické siete