Ekologická sieť (ES)

vybraný systém prírodných území s prvoradou funkciou ochrany, prípadne obnovy prirodzenej druhovej rozmanitosti bioty v prírodných podmienkach v krajine, ktorú človek intenzívne využíva pre hospodárske a produkčné účely. ES tvoria biocentrá či  jadrové územia a  biokoridory alebo ekologické koridory. Rôzne typy ES obsahujú aj doplnkové územia ako interakčné prvky, pufračné zóny, územia rozvoja prírodných prvkov a pod. Ekologické siete zmierňujú vplyv fragmentácie prírodných území, zdôrazňujú význam vzájomného prepojenia prírodných prvkov v krajine a dávajú priestor pre systematickú tvorbu nových, chýbajúcich ohniviek ES. Koncepcie ES sa začali v rôznych štátoch Európy rozvíjať na začiatku 80-tych rokov. Plány ES od miestnej až po európsku úroveň slúžia buď ako dokument ochrany prírody, ako podklad pre územné plány, alebo pre obidva účely. Ich obsah je odrazom toho, čo si určitý štát alebo región stanovil za svoj cieľ v oblasti ochrany prírodných hodnôt a využitia územia. Jedným z typov ES je aj územný systém ekologickej stability a NECONET. Zjednocujúcou koncepciou ES pre Európu je Paneurópska ekol. sieť (PEEN). Teoretické východisko koncepcií ES tvorí →Teória ostrovnej biogeografie a →Metapoplulačná teória (Ružičková a kol. 2009). S problematikou ES je úzko spätá skupina pojmov ako  →biodiverzita, →diverzita krajiny, →fragment, →fragmentácia, →insularizácia, →izolácia , →metapopulácia, →ekoton. 


»  Výkladový slovník - Ochrana prírody a krajiny - Ekologické siete