Ekologická stabilita krajiny

v dynamickom chápaní predstavuje schopnosť ekologických systémov pretrvávať aj počas pôsobenia rušivého vplyvu, uchovávať a reprodukovať svoje podstatné charakteristiky aj v podmienkach narúšania zvonku, čo sa prejavuje: minimálnou zmenou počas pôsobenia rušivého vplyvu alebo spontánnym návratom do východiskového stavu. Rozlišuje sa →vnútorná (endogénna) a →vonkajšia (exogénnu) ekologická stabilita. Nepoznáme zatiaľ taký ekosystém, ktorý by sa vyznačoval absolútnou vonkajšou ekologickou stabilitou, t. z. odolnosťou voči všetkým mysliteľným mimoriadnym vonkajším faktorom. Základným kritériom pre výber a navrhovanie komponentov ÚSES je vnútorná ekologická stabilita. Ekologickú stabilitu krajiny môžeme vyjadriť podielom ekologicky stabilných prírodných prvkov voči menej stabilným až nestabilným územiam a ich vzájomným usporiadaním (Míchal a kol. 1994).


»  Výkladový slovník - Ochrana prírody a krajiny - Ekologické siete