Nadregionálny územný systém ekologickej stability (NÚSES)

systém najvýznamnejších zachovalých prírodných území na nadregionálnej úrovni (celoslovenského a európskeho významu), vyjadruje vzťah a postavenie ekol. stabilných území Slovenska v prepojení na európsky systém ekologicky stabilných území (→Paneurópska ekologická sieť). Na Slovensku existujú na nadregionálnej úrovni dve koncepcie ekologických sietí: Generel Nadregionálneho ÚSES Slovenska (GNÚSES SR) a  →NECONET. Pri výbere  →biocentier a  →biokoridorov nadregionálnej úrovne sú dôležité veľkostné parametre, priestorové rozmiestnenie, aktuálny stav využitia krajiny a reprezentatívnosť pre danú biogeografickú jednotku. Základ výberu tvoria chránené územia, ktoré sú doplnené významnými  prírodnými krajinnými celkami. Generel nadregionálneho ÚSES SR vytvára základ pre stratégiu ochrany ekologickej stability, biodiverzity a ochrany genofondu Slovenskej republiky a pre tvorbu dokumentov nižších úrovní ÚSES. Bol schválený Uznesením vlády SR č. 319 /1992. Spolu bolo v GNÚSES SR vymedzených 87 nadregionálnych biocentier. V mnohých prípadoch sú tieto biocentrá súčasťou národných parkov a chránených krajinných oblastí a predstavujú ich najhodnotnejšie časti. Sieť nadregionálnych biocentier dopĺňa cca 2 700 km  biokoridorov. Významné uzly (križovatky) biokoridorov sa v mnohých prípadoch viažu na nadregionálne biocentrá (napr. Devínska Kobyla, Burda, Strážov, Krivánska Fatra). Prírodné podmienky Slovenska umožnili vybrať takmer kompletnú reprezentatívnu sieť nadregionálne významných biocentier. Okrem biocentier majú priaznivý vplyv na dosiahnutie celoplošného územného systému ekol. stability ekologicky významné celky a oblasti so sústredeným alebo osobitným usporiadaním biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov na nižších úrovniach ( RÚSES, MÚSES). Dokumenty GNÚSES SR sú spracované na mapách v mierke 1 : 500 000, prípadne 1 : 200 000. 


»  Výkladový slovník - Ochrana prírody a krajiny - Ekologické siete