Výkladový slovník - Geneticky modifikované organizmy


Autor: Agáta Fargašová

Výkladový slovník GMO (.doc)

Prechádzať slovník s použitím tohto registra

A | Á | Ä | B | C | Č | D | Ď | DZ | | E | É | F | G | H | CH | I | Í | J | K | L | Ĺ | Ľ | M | N | Ň | O | Ó | Ô | P | Q | R | Ŕ | S | Š | T | Ť | U | Ú | V | W | X | Y | Ý | Z | Ž | VŠETKO

Stránka:  1  2  (Ďalší)
  VŠETKO

A

Adenovírusy

stredne veľké (90-100 nm), neobalené (bez vonkajšej lipidovej dvojvrstvy) dvadsaťstenné vírusy zložené z nukleokapsidu a dvojvláknového lineárneho DNA genomu.



Alela

špecifická forma génu.



Alergén

látka, ktorá pri styku s bunkami imunitného systému vyvoláva alergickú reakciu.



Alergia

imúnna hypersenzitívna reakcia telesných tkanív na alergény, ktorá môže postihnúť kožu (žíhľavka), respiračný trakt (astma), gastrointestinálny trakt (zvracanie a nevoľnosť) alebo vyvolať systémovú cirkulačnú odpoveď (anafylaktickú odpoveď).



Aminokyselina

je zložitá organická látka, organická kyselina, obsahujúca aminoskupinu - NH2. Spájaním aminokyselín vznikajú bielkoviny.



Anti-sense RNA

sekvencia prepísaná v protismere mRNA, páruje sa s RNA, čím blokuje transláciu informácie nesenej na mRNA.



Antigén

cudzia látka (alebo molekula, bunka), ktorá po vniknutí do organizmu vyvolá tvorbu protilátky; látky, ktoré vyvolávajú imunitné reakcie.



B

Baktéria

prokaryotický jednobunkový organizmus zaraďovaný medzi rastliny.



Bielkovina

vysokomolekulový biopolymér tvorený aminokyselinami navzájom spájanými peptidovými väzbami.



Biodiverzita

úroveň celkovej alebo miestnej biologickej rozmanitosti, často zjednodušene kvantifikovaná ako počet druhov alebo vyšších taxónov na Zemi. Zvyšovanie počtu druhov je považované za znamenie vyššej genetickej pestrosti. Celkový počet druhov na Zemi sa odhaduje na 3 x 106-7.



Biofarmaceutiká

liečivá, ktoré sú produktom geneticky modifikovaných organizmov.



Biofortifikácia

je metóda šľachtenie plodín za účelom zvýšenia ich nutričnej hodnoty, ktorá sa dá realizovať procesom tradičného selektívneho kríženia alebo genetickými modifikáciami. Biofortifikácia sa odlišuje od štandardnej fortifikácie, lebo sa zameriava na tvorbu výživnejších rastlinných potravín, ako sú tie produkované bežnými plodinami, ku ktorým sa môžu živiny dodávať až v procese ich spracovania.



Biologická bezpečnosť

manažment rizika, ktoré predstavujú GMO pre ekonomiku, životné prostredie a zdravie ľudí, prostredníctvom vylúčenia, tlmenia, adaptácie, kontroly, ochrany a eradikácie; zahŕňa bezpečný prenos, narábanie a využívanie živých organizmov, ktoré sú výsledkom biotechnológií a mohli by negatívne ovplyvniť biodiverzitu.



Bioreaktor

biologický produkčný systém, reaktor v klasickej biotechnológii predstavuje nádoba − fermentor, kde prebieha množenie produkčnej kultúry mikroorganizmov, u transgénnych rastlín alebo živočíchov je bioreaktorom rastlinné alebo živočíšne telo ako také.



Biotechnológia

1. technológie, ktoré využívajú živé systémy, ich zložky a biologické procesy v priemysle, poľnohospodárstve, medicíne a službách; 2. všetky technológie, pri ktorých aplikácii sa využívajú biologické systémy, živé organizmy alebo ich deriváty za účelom získania iných produktov alebo procesov na špecifické využitie (génové a bunkové manipulácie). Ide najmä o využívanie mikroorganizmov.



Bt

skratka pre baktériu Bacillus thuringiensis, ktorá sa používa v súvislosti s technológiami využívajúcimi kmene tejto baktérie.



Bt stratégia ochrany rastlín

využívanie génového inžinierstva na získanie rezistencie proti škodcom alebo burinám: modifikované rastliny majú vložený gén z niektorého kmeňa baktérie Bacillus thuringiensis, ktorý kóduje tvorbu proteínu špecificky toxického pre určité druhy hmyzu a netoxického pre iný druh organizmu.



Bt-bavlník

transgénna rastlina, ktorá nesie gén pre Bt-toxín a vytvára si tak vlastný insekticíd.



Bt-toxín

deltatoxín z baktérie Bacillus thuringiensis (toxická látka pre larvy hmyzu).



Bunka

základná štruktúrna a funkčná jednotka živej hmoty, je to ucelený systém schopný rásť a rozmnožovať sa. Bunky sa delia sa na: (1) prokaryotické − tvoria jednobunkový organizmus, napr. baktérie, ktorý nemá jadro a 1 molekula DNA predstavuje zvyčajne celú genetickú výbavu; (2) eukaryotické − sú (okrem kvasiniek) súčasťou mnohobunkového organizmu, DNA je v jadre bunky vo forme chromozómov, počet chromozómov je pre rôzne organizmy rôzny a tiež je rôzny v pohlavných (bunka špecializovaná na oplodnenie, pri oplodnení splývajú jadrá s haploidným počtom chromozómov, pričom tvoria základ pre tvorbu somatických buniek) a somatických (telová bunka rastlín a živočíchov má obyčajne úplnú − diploidnú chromozómovú výbavu, vzniká mitotickým delením jadra) bunkách.



C

cDNA

komplementárna DNA; forma umelo syntetizovanej DNA podľa messenger RNA a využívaná v génovom inžinierstve na tvorbu génových klonov; vzniká opačným prepisom z RNA do podoby DNA a využíva sa pri klonovaní eukaryotických génov.



D

Dedičnosť

je základná schopnosť živej hmoty prenášať v rámci reprodukčného procesu vlohy pre tvorbu druhových a individuálnych vlastností z rodičov na potomstvo.



Diferenciácia buniek

špecializácia buniek v mnohobunkovom organizme na pletivá v rastlinách a tkanivá v živočíchoch.



DNA

deoxyribonukleová kyselina (deoxyribonucleic acid), tvorí genetický materiál všetkých buniek, niektorých bunkových organel a mnohých vírusov. Komplex dvoch protismerných vlákien deoxyribonukleotidov spojených vodíkovými mostíkmi tvorí dvojitú závitnicu.



DNA ligáza

enzým, schopný spojiť konce dvoch vlákien nukleových kyselín fosfodiesterovou väzbou. Pre túto reakciu musí mať k dispozícii 5'-koniec s fosfátom a 3'-koniec s hydroxylovou skupinou na 3'-uhlíku deoxyribózy. Rôzne typy ligáz, izolované z rôznych organizmov, sa môžu mierne líšiť v špecifickosti a môžu vyžadovať mierne odlišné reakčné podmienky. Zvyčajne v reakcii vyžadujú nukleotid ako kofaktor a ATP ako zdroj energie. Najčastejšie sa používa T4 DNA-ligáza (vyskytuje sa v baktérii Escherichia coli pri infekcii bakteriofágom T4), ktorá je schopná ligovať nielen molekuly s lepivými koncami ale aj molekuly s tupými koncami.



E

Elektroporácia

transformácia DNA do bunky, pri ktorej sa využíva elektrický prúd; je univerzálna metóda, ktorá sa používa na transformáciu rôznych druhov baktérií, kvasiniek, cicavčích buniek a iných. Pri tejto metóde sa bunky v prítomnosti DNA na krátku dobu vystavia pôsobeniu elektrického poľa s vysokým napätím (cca 10 kV/cm). Pri tomto procese dochádza k vytvoreniu pórov na povrchu a DNA vstupuje cez bunkovú membránu do vnútra buniek.



Environmentálne riziko

dôsledok ľudskej aktivity v životnom prostredí, v ktorom pôsobí environmentálny hazard (napr. kontaminácia plodín pestovaných na kontaminovanej pôde); zahŕňajú ujmy na organizmoch (napr. toxické pôsobenie Bt toxínu použitého v kukurici na larvy motýľov), vytvorenie si odolnosti voči chemickým prípravkov používaným v poľnohospodárstve a zníženie efektivity ich pôsobenia; nežiaduce génové transfery (napr. v prípade geneticky modifikovaných kukuričných polí, z ktorých sa peľ vetrom preniesol na konvenčné polia).



Environmentálny hazard

prírodný (napr. zosuvy, lavíny, zemetrasenie, záplavy a pod.) alebo antropogénny proces (napr. znečistenie ovzdušia, vody, kontaminácia pôdy a pod.) v životnom prostredí a jeho pôsobenie.



Enzým

organická zlúčenina bielkovinnej povahy tvoriaca sa v organizmoch, ktorej úlohou je pomáhať a urýchľovať rozklad iných organických látok − biokatalyzátor.



Eukaryotický organizmus

organizmus s vyššou formou bunkovej organizácie, s diferencovaným jadrom, ktoré je od bunkovej cytoplazmy oddelené obalom.



Eukaryoty

najpočetnejšia skupina živých organizmov (huby, rastliny a živočíchy).



Expresia génu

prejav aktivity génu v určitom čase.



F

F1 hybrid

prvý potomok rodičov; prvá generácia potomkov skrížených rodičov.



Fágy (bakteriofágy)

parazity prokaryotických (baktérie a podobné organizmy).



FAO

Food and Agriculture Organization – Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.



Fenotyp

súbor znakov a vlastností, ktorými sa v danom prostredí prejavuje genotyp organizmu; výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia; súbor charakteristických morfologických a fyziologických znakov a vlastností organizmu; fenotyp je vonkajším prejavom všetkých dedičných informácií organizmu a na jeho vytváraní sa vo väčšej či menšej miere podieľajú negenetické vplyvy prostredia.



Fertilita

plodnosť, schopnosť jedincov poskytovať životaschopné potomstvo.



Funkčné potraviny

potraviny s pridanou hodnotou v prospech zdravia konzumenta; potraviny obohatené o určitú aktívnu zložku, ktoré výrazným spôsobom dokázateľne prospievajú ľudskému zdraviu. V porovnaní s klasickou obohacovanou potravinou je do funkčnej potraviny pridané také množstvo prospešnej látky, ktoré zodpovedá záverom vedeckej štúdie o jej zdravotnej prospešnosti. Pomenovanie funkčné potraviny môžeme chápať tak, že potraviny majú novú prídavnú funkciu – preventívnu – pomáhajú predchádzať niektorým ochoreniam, alebo majú liečebnú funkciu – pomáhajú v procese liečby ochorení.



G

Gén

základná jednotka dedičnosti; jednotka dedičnej informácie podmieňujúca utvorenie istého znaku; dedičný faktor; funkčná genetická jednotka vyznačujúca sa fenotypovým prejavom; časť chromozómu, kde je uložená celá informácia organizmu; fyzicky úsek na molekule kyseliny deoxyribonukleovej, ktorý zodpovedá za syntézu jednej molekuly polypeptidu, ribozómovej alebo transferovej RNA, alebo reguluje aktivitu iných génov; úsek molekuly DNA, ktorý je zahrnutý do syntézy polypeptidového reťazca alebo molekuly RNA a ktorý obsahuje kód pre tento polypeptid alebo RNA. V bunke sú gény lokalizované v jadre bunky, v útvaroch nazývaných chromozómy. 



Generácia

vekovo blízka skupina organizmov; v genetike súhrn vývinových štádií od vzniku až po zánik jedincov vzniknutých obyčajne krížením.



Genetická informácia

informácia obsiahnutá v poradí nukleotidov nukleových kyselín (DNA, RNA) odovzdávaná z generácie na generáciu. 



Genetická manipulácia

manipulácia s génmi technikami génového inžinierstva, napr. klonovanie génov, usmernené mutácie a pod.



Genetická modifikácia

vedomý zásah človeka do genetickej informácie organizmu s využitím metód genetického inžinierstva v laboratóriu (in vitro).



Genetický kód

systém, podľa ktorého poradie nukleotidov v molekule DNA určuje poradie aminokyselín v polypeptidovom reťazci (v bielkovine). 



Genetický marker

segment DNA, ktorého lokalizácia na chromozóme je známa, alebo ktorý možno identifikovať, môže sa používať ako referenčný bod pri mapovaní alebo lokalizácii iných génov; znak, ktorý sa dá využiť pri štúdiu bunkových línií, jedincov, rodín a populácií. Musí byť podmienený geneticky, musí sa dať presne zatriediť, musí mať jednoznačný a jednoduchý spôsob dedičnosti a jeho dedične podmienená variabilita musí spĺňať kritéria genetického polymorfizmu.



Genetický materiál

materiál rastlinného, živočíšneho, mikrobiálneho alebo iného pôvodu, ktorý obsahuje funkčné jednotky dedičnosti.



Geneticky modifikované organizmy

organizmus vytvorený technikami génového inžinierstva; organizmy, ktorých genetický materiál bol zmenený genetickou manipuláciou, teda spôsobom, ktorý sa prirodzene pri pohlavnom rozmnožovaní a prirodzenej rekombinácii nevyskytuje.



Genóm

celkový genetický materiál bunky alebo jedinca v haploidnej chromozomálnej sústave; v širšom zmysle súbor všetkých génov organizmu, ktoré sú lokalizované v bunkovom jadre; génový obsah chromozómov bunkového jadra. Celkový genóm bunky je tvorený niekoľkými zložkami: (1) jadrová zložka genómu − DNA obsiahnutá v jadre − jadrový genóm; (2) mitochondriálna zložka genómu − DNA v mitochondriách; (3) chloroplastová zložka genómu − DNA v chloroplastoch (len u rastlín).



Genomika

skúma sekvencie genómov rôznych organizmov.



Genotyp

súbor všetkých dedičných informácií bunky alebo organizmu, riadi vytváranie charakteristických morfologických a fyziologických znakov a vlastností organizmu; genetické zloženie jedinca; súbor všetkých dedičných vlôh; v skutočnosti presný variant genetickej výbavy konkrétneho jedinca; genetická konštitúcia organizmu reprezentovaná súborom alel špecificky usporiadaných v jeho genóme.



Génová puška ("gene-gun")

prístroj pre nastreľovanie DNA do bunky − biobalistika.



Génové (genetické) inžinierstvo

nástroj pre tvorbu GMO; akákoľvek zmena v genetickom zložení organizmu spôsobená inými umelými prostriedkami ako jednoduchým umelým výberom, ku ktorému v prírode obyčajne nedochádza, napr. zavedenie génu jedného druhu do druhu iného; vedný odbor zaoberajúci sa technológiou prípravy rekombinantných molekúl DNA a ich vnášaním do genómu organizmu s cieľom zmeniť ho pre potreby výskumu a praxe − zahŕňa izoláciu, vytváranie kópií, rozmnožovanie a rekombinácie génov či DNA rôznych biologických druhov bez toho, aby prebehol reprodukčný proces. 



Génové techniky

sú konkrétne metódy a techniky, ktorými sa využitím nosiča vnáša genetický materiál jedného organizmu do genetického materiálu iného organizmu, alebo sa odníma alebo mení časť prirodzeného genetického materiálu organizmu a ktorých výsledkom je geneticky modifikovaný organizmus.



GMO (LMO)

skratka pre geneticky modifikovaný organizmus, platná aj v angličtine (Genetically Modified Organism). V poslednom čase sa viac používa skratka LMO (Living Modified Organism), ktorá zdôrazňuje, že ide o živé či života a teda aj rozmnožovania schopné GMO a nie ich produkty; organizmus, ktorého genóm obsahuje stabilne začlenený transgén.



H

Havarijný plán

vypracúva sa pre každé používanie GMO v každej rizikovej triede.



Hodnotenie rizika

tiež analýza rizika (angl. Risk Assessment)



Horizontálny prenos génov

prenos génov z jedného jedinca na iného, jedince môžu patriť k rovnakému alebo inému biologickému druhu, prebieha obvykle iným spôsobom ako krížením.



Hybrid

kríženec, ktorý sa svojimi znakmi a vlastnosťami zjavne líši od oboch rodičov.



Hybridizácia

proces kríženia, t. j. oplodňovania, na ktorom sa zúčastňujú geneticky rozdielne gaméty, kríženie geneticky odlišných jedincov.



C

Chiméra

označujú sa tak nové organizmy, niekedy aj molekula DNA, ktoré vznikli kombináciou génov nepríbuzných organizmov; jedinec, ktorý sa skladá z buniek odvodených z dvoch rozličných zygót. Tento termín sa nesmie zamieňať s termínom mozaicizmus.



Chromozóm

vláknitá štruktúra v jadre eukaryotickej bunky zložená z DNA a bielkovín, ktoré nazývame históny; jadrová štruktúra; štrukturálna jednotka genetického materiálu tvorená dlhou molekulou DNA; genofór obsiahnutý v jadre bunky alebo v nukleokapside vírusu.



Chymozín

enzým používaný pri výrobe syrov, získava sa z teľacích žalúdkov.



I

Imunita

odolnosť; vrodená alebo získaná schopnosť organizmu odolávať infekcii parazitov (vírusov, parazitických baktérií, húb a živočíchov).



Indukcia

enzýmová indukcia – syntéza enzýmov vyvolaná induktorom.



K

Klon

potomstvo organizmu vzniknuté nepohlavným rozmnožovaním, identická kópia určitého jedinca či génu alebo celá skupina identických kópií vytvorená z určitého jedinca či génu.



Klonovanie

získavanie geneticky identických jedincov



Klonovanie DNA

namnoženie úseku molekuly cudzej DNA rekombinovanej s vektorom v hostiteľskej bunke.



Klonovanie génov

technika, pri ktorej sa vyprodukuje veľa kópií určitého génu a daný gén sa potom izoluje a identifikuje.



Konjugácia

prirodzený prenos plazmidov medzi baktériami v prírode aj in vitro; pri baktériách prebieha ako jednosmerný prenos genetickej informácie z donorovej bunky do recipientnej bunky. Podmienkou konjugácie je existencia pilusov, ktorými disponuje donorová bunka, a príslušných receptorov na recipientnej bunke, ktoré rozpoznajú pilusy donorovej bunky. Po spojení buniek dôjde za súčasnej replikácie DNA k prenosu jednej kópie genetickej informácie do recipientnej bunky. Na molekulárnej úrovni je konjugácia zabezpečená najčastejšie tzv. konjugatívnymi plazmidmi. Sú to malé kruhové molekuly DNA, ktoré kódujú prevažne proteíny pilusu a často obsahujú ďalšie gény. Po zahájení konjugácie nastane replikácia tejto plazmidovej DNA, pričom súčasne je nová kópia vytesnená a cez trubicovitý pilus prenesená do bunky, ktorá plazmid prijíma. Po ukončení konjugácie je recipientná bunka schopná interpretovať gény plazmidu, tvoriť vlastné pilusy, a byť tak sama donorom plazmidu pre ďalšie bunky, ktoré ešte plazmid nemajú. Prostredníctvom konjugácie sa v populácii rýchlo šíria gény, ktoré sú súčasťou týchto plazmidov. Najčastejšie sa pritom jedná o gény rezistencie voči antibiotikám, čo predstavuje závažný medicínsky problém.



Kríženie

zámerný oplodňovací proces jedincov s geneticky odlišnými alelami jedného alebo viacerých génov. Krížením vzniká hybrid alebo kríženec. Podľa pôvodu krížených jedincov je známe vnútrodruhové kríženie (oplodnenie medzi geneticky odlišnými jedincami toho istého druhu), medzidruhové (oplodnenie medzi jedincami rôznych druhov), medzirodové (oplodnenie medzi jedincami rôznych rodov).



L

Ligáza a ligácia DNA

enzýmy, ktoré spájajú vlákna DNA v bunke aj pri práci in vitro.



LMO (GMO)

Living Modified Organism − žijúce zmenené organizmy, skratka pre organizmy zmenené biotechnológiami a metódami génového inžinierstva. V poslednom čase sa táto skratka používa viac skratka GMO, lebo zdôrazňuje, že ide o živé či života a teda aj rozmnožovania schopné GMO a nie ich produkty; organizmus, ktorého genóm obsahuje stabilne začlenený transgén.



M

Marker

značkovací gén môže byť signálny alebo selekčný: signálny gén − znak, ktorého viditeľný signál znamená aj prítomnosť génu, s ktorým bol do bunky hostiteľa marker vnesený, selekčný gén − umožní výber − selekciu iba tých organizmov, ktoré nesú modifikovanú genetickú informáciu.



MAS

markerovo podporovaná selekcia.



Metabolizmus

látková výmena v tele živých organizmov; príjem látok (potravy) a vylučovanie splodín − metabolitov (napr. CO2, O2, alkohol, atď.).



Modifikácia

nededičná zmena fenotypu organizmu vyvolaná pôsobením prírodného prostredia. 



Monitoring

opakované stanovovanie a vyhodnocovanie kvality prostredia, najmä porovnávanie tzv. pozaďového stavu s antropogénnymi zmenami, metodika monitoringu prírodného prostredia využíva bioindikácie a sledovanie základných parametrov a funkcií ekosystému.



Monitoring GMO

sledovanie účinkov GMO na zdravie a životné prostredie po jeho uvoľnení do životného prostredia, resp. po uvedení na trh.



mRNA

mediátorová alebo informačná (messenger) RNA vzniká v jadre bunky a tvorí základ pre syntézu bielkovín; jednovláknová nukleová kyselina (RNA), ktorá vzniká počas transkripcie DNA a slúži ako predloha pre syntézu bielkovín na základe genetickej informácie prepísanej z genetického kódu. 



Mutácia

náhla dedičná zmena vyvolaná vonkajším vplyvom − mutagénom; mutácia môže byť výsledkom: (1) dedičnej zmeny genetického materiálu, väčšinou spojenej so zmenou fenotypu, (2) dedičnou zmenou genotypu, ktorá nie je podmienená rekombináciou a segregáciou a môže sa týkať jedného génu, celého chromozómu alebo celého genómu.



Mutagén

látka alebo faktor schopný vyvolať v organizmoch dedičnú zmenu − mutáciu. Mutagény sa delia na biologické, fyzikálne (napr. žiarenie − kozmické, rádioaktívne, tepelné) a chemické (chemikálie − väčšinou jedovaté − fenoly, kolchicín, ...).



Mutagenéza

proces vzniku mutácie.



N

Neoprávnené uvoľnenie GMO do prostredia

bez súhlasu kompetentného orgánu.



Notifikácia

oznámenie, podanie písomnej správy o niečom.



Nukleové kyseliny

biomakromolekulové látky zodpovedné za organizáciu a reprodukciu živej hmoty. Vo svojich makromolekulách nukleové kyseliny uchovávajú a prenášajú genetickú informáciu bunky a ich prostredníctvom sa táto informácia prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovín.



O

Osivo

semeno určené na siatie



P

Plastid

semiautonómna organela rastlinnej bunky ohraničená dvomi membránami. Vzniká z existujúcich plastidov, pričom je zachovaná kontinuita plastidového genómu. V bunkách vyšších rastlín sa môžu vyskytovať rôzne typy plastidov, schopné vzájomných premien. Podľa obsahu farbív rozlišujeme zelené – chloroplasty, žlté až oranžové – chromoplasty a bezfarebné – leukoplasty. Podľa stupňa vývoja rozlišujeme – proplastidy a dospelé plastidy; útvar v rastlinných bunkách ohraničený dvojitou biomembránou, schopný tvoriť farbivá. 



Plazmid, plazmidová DNA

genetická informácia, ktorá existuje mimo chromozómu; molekula DNA nesúca doplnkovú genetickú informáciu; kruhová molekula DNA, ktorá sa replikuje mimochromozómovo; mimochromozómový genofór, považuje sa za parazitický úsek genetického materiálu, ktorý sa vyskytuje v bunke a dokáže využívať jej energetické zdroje na svoje rozmnožovanie; v procese molekulového klonovania sa používajú ako nosiče (vektory) pre gény, ktoré chceme včleniť do genómu hostiteľskej bunky a ktoré by sa následne mali prejaviť požadovaným fenotypovým znakom; extrachromozomálne elementy, ktoré sa dokážu replikovať nezávisle od bakteriálneho chromozómu v cytoplazme buniek baktérií. V bunkách baktérií sa môže nachádzať 1 alebo viac plazmidov rôznej veľkosti. 



Polygalakturonáza

enzým, ktorý katalyzuje degradáciu polysacharidu na jednoduché cukry.



Posudzovanie environmentálneho rizika

proces hodnotenia možného rizika zmeneného génu. Identifikuje sa možný nepriaznivý účinok, odhaduje sa pravdepodobnosť jeho vzniku, hodnotí sa stupeň rizika, navrhuje sa možný manažment identifikovaného rizika a hodnotí sa celkový dopad. Posúdenie necieľových účinkov transgénnych organizmov.



Prokaryoty

skupina živých organizmov, ktoré nemajú bunkové jadro, patria k nim aj baktérie.



Proteíny

pozri bielkoviny.



R

rDNA technológie

metódy spájania DNA z dvoch alebo viacerých rozdielnych organizmov do jednej hybridnej či rekombinovanej molekuly DNA.



Regulácia

ovládanie aktivity génu (expresie). 



Rekombinácia

vytvorenie novej kombinácie génov spárovaním oblastí s rovnakou sekvenciou − postupnosťou nukleotidov; proces, ktorým vznikajú nové kombinácie génov v chromozóme.



Rekombinantná DNA (rDNA)

DNA modifikovaná génovými technikami; molekuly zložené z dvoch príp. viacerých sekvencií DNA, ktoré sa prirodzene nikdy nenachádzajú spoločne (pri sebe) − sú to v laboratóriu vytvorené umelé molekuly molekulárnymi technikami využitím rôznych enzýmov, predovšetkým restrikčných endonukleáz; DNA, ktorej nukleotidové usporiadanie je zmenené začlenením alebo výmenou viacerých úsekov DNA rôzneho pôvodu.



Replikácia DNA

zmnoženie genetickej informácie v bunke pri delení.



Reštrikčné endonukleázy

enzýmy, ktoré veľmi presne štiepia (strihajú) DNA, tvoria základný nástroj pri príprave rDNA, hoci pôvodne sa vyvinuli na ochranu baktérií pred cudzorodou DNA; enzýmy, ktoré rozpoznávajú špecifické nukleotidové sekvencie na 2-vláknovej DNA a štiepia jej obe vlákna v rozpoznávacej sekvencii a/alebo mimo nej. Nachádzajú sa najmä u baktérií, najlepším zdrojom je Heamophylus influenza; enzýmy izolované z baktérií, u ktorých majú ochrannú funkciu pred prijatím cudzej DNA. Prvýkrát boli objavené v bakteriálnych kmeňoch rezistentných voči fágovej infekcii. Dvojvláknová DNA sa pôsobením restrikčných endonukleáz štiepi na kratšie fragmenty, ktorých konce sú sekvenčne presne definované. 



Rezistencia

odolnosť.



Ribonukleová kyselina − RNA

je tvorená nukleotidmi tak isto ako DNA, len miesto cytozínu obsahuje uracil; biopolymér dôležitý pre syntézu bielkovín.




Stránka:  1  2  (Ďalší)
  VŠETKO