Výkladový slovník - Ochrana prírody a krajiny - Ekologické siete


Prechádzať slovník s použitím tohto registra

Špeciálny | A | Á | Ä | B | C | Č | D | Ď | DZ | | E | É | F | G | H | CH | I | Í | J | K | L | Ĺ | Ľ | M | N | Ň | O | Ó | Ô | P | Q | R | Ŕ | S | Š | T | Ť | U | Ú | V | W | X | Y | Ý | Z | Ž | VŠETKO

B

Biocentrum (centrum biologickej rozmanitosti)

prvok územného systému ekologickej stability – predstavuje časť krajiny, ktorá svojou veľkosťou a stavom ekologických podmienok umožňuje dlhodobú existenciu voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov v ich prirodzených spoločenstvách. Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je biocentrum definované ako „ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie prirodzeného vývoja ich spoločenstiev.“ Ide o voľne žijúce organizmy v ich prirodzenom prostredí. Biocentrum vytvára podmienky pre existenciu pôvodných druhov bioty určitého územia, zachovanie ich „génových zdrojov“, t.j. genetickej (vnútrodruhovej) diverzity v krajine, ktorú človek využíva pre svoje potreby. Význam biocentra je daný jeho rozlohou, druhovým zložením a biogeografickým významom. Rozoznávame biosférické, provinciálne, nadregionálne, regionálne a miestne biocentrá, ktoré môžu byť reprezentatívne a unikátne. V rámci biocentra môže byť osobitne vymedzené →jadro biocentra, ktoré tvoria najhodnotnejšie prírodné spoločenstvá. Môže byť aj legislatívne chránené. Funkčnosť biocentra závisí od stavu ekologických podmienok a od jeho plošných a priestorových parametrov (rozloha, vzdialenosť od najbližšieho podobného prírodného prvku). Príkladom biocentra môže byť časť lesa s prirodzeným druhovým zložením v poľnohospodárskej krajine, ale aj v lesnatej krajine, kde prevládajú hospodársky využívané lesy s chudobným druhovým zložením. Medzi biocentrá zaraďujeme aj mokrade, vodné plochy, apod. Hierarchická úroveň biocentra je daná jeho rozlohou, druhovým zložením a biogeografickým významom. V území potenciálneho prirodzeného výskytu dubových kvetnatých lesov bude tvoriť reprezentatívne biocentrum dubový les. Unikátne biocentrá majú ojedinelé druhové zloženie alebo sa vyskytujú zriedkavo (Ružičková a kol. 2009). 



Biodiverzita (biologická rozmanitosť)

„je rôznorodosť všetkých foriem života a ich vzájomného spolupôsobenia na Zemi. Zahŕňa v sebe ekosystémy, biotopy, druhy rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a variabilitu génov a ich vzájomné vzťahy“ (MŽP SR, 2013).



Biokoridor (biotický koridor)

biologický koridor - prvok územného systému ekologickej stability, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií voľne žijúcich organizmov, nemusí však umožňovať ich trvalú existenciu. Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je biokoridor definovaný ako „priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky." Funkčnosť biokoridoru závisí od stavu ekologických podmienok a od jeho priestorových parametrov (šírka, dĺžka). Biokoridory majú väčšinou líniový charakter. Rozoznávame nadregionálne, regionálne a miestne biokoridory, ktoré môžu byť spojité a nespojité (spojitosť) a majú väčšinou líniový charakter. Biokoridory mnohých (najmä mobilnejších) druhov organizmov často však spojitý charakter nemajú. V našich podmienkach napr. biokoridor suchomilných druhov regionálnej a vyššej úrovne, môže pozostávať z reťazca viac-menej priestorovo nespojitých (izolovaných) biocentier nižších úrovní. Biokoridor môžu spájať biocentrá tvorené rovnakými, či podobnými spoločenstvami, alebo výrazne odlišnými spoločenstvami. V krajine však biokoridor plní aj ďalšie funkcie, ako napr. vetrolam, biotop pre vtáky či drobné stavovce. 



Biologická diverzita (biological diversity)

je v článku 2 Dohovoru o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity 1992), ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika, definovaná ako „rôznorodosť všetkých živých organizmov vrátane suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou. Termín biologická diverzita v zmysle dohovoru označuje nielen rôznorodosť v rámci druhov a medzi druhmi, ale aj rozmanitosť (diverzitu) ekosystémov.“