Výkladový slovník - Ochrana prírody a krajiny - Ekologické siete

je výsledkom procesu rozdrobovania teda fragmentácie prírodných celkov, zmenšovania rozlohy fragmentov, zväčšovania vzdialenosti medzi nimi, alebo vnášania nepriechodných bariér do krajiny. Zatiaľ čo zmenšenie plochy prirodzených spoločenstiev ovplyvňuje veľkosť populácií,  fragmentácia obmedzuje ich šírenie. Dôsledkom je v oboch prípadoch ohrozenie až vyhynutie populácií. Ďalším prejavom insularizácie je strata rôznorodosti stanovíšť. Jednou z reakcií na tento proces je aj vytváranie rôznych typov chránených území, v ktorých by sa zachovali zostávajúce prírodné prvky. 

prvok územného systému ekologickej stability, ktorý sprostredkuje priaznivé pôsobenie ostatných ekologicky významných krajinných segmentov na okolité menej stabilné územie zvyčajne na miestnej úrovni. Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny tvorí interakčný prvok „určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov (napr. trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero) prepojený(é) na  biocentrá a biokoridory, ktorými zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom“. Ide väčšinou o prírodné prvky s rozlohou menšou ako 3 ha, typu remízok či skupín stromov alebo o užšie líniové porasty ako stromoradia, vetrolamy, brehové porasty a pod.

vzniká v dôsledku procesu fragmentácie prírodných území a vytvárania bariér pre šírenie organizmov, či pre výmenu genetickej informácie. Účinnými prostriedkami na zmierňovanie účinkov izolácie prírodných území či rezervácií sú ochranné pásma a biokoridory. Ochranné pásma majú obmedziť vplyv okolitých plôch. Mieru izolácie možno vyjadriť výskytom podobných prírodných území v okolí prírodného prvku alebo najkratšou vzdialenosťou k väčšiemu územiu, ktoré môže plniť funkciu permanentného zdroja disperzií a migrácií. Izolovaný prírodný fragment sa tiež označuje ako izolát.