Výkladový slovník - Ochrana prírody a krajiny - Ekologické siete

koncepcia ekologickej siete pre Európu, ktorá má zabezpečiť ochranu celého spektra druhov, ekosystémov, biotopov a typov  krajiny európskeho významu. Súčasťou koncepcie je aj obnova zničených prírodných prvkov a kľúčových ekosystémov. Príprava a realizácia PEEN vyplýva z akčného plánu Paneurópskej stratégie biol. a krajinnej diverzity (Sofia, 1995) a má byť ukončená v r. 2006. PEEN tvorí sieť →jadrových území, spojitých a nespojitých →ekologických koridorov, ochranných zón a území, určených na obnovu. Spočiatku sa formovala pod názvom EECONET. Pri jej formovaní sa bude vychádza aj z existujúcich svetových, európskych, regionálnych a národných iniciatív ako napr. Dohovor o svetovom dedičstve (World Heritage Convention), Biosférické rezervácie podľa projektu MaB, Bernská, Bonnská a Ramsarská konvencia, NATURA 2000, Sieť území ocenených Európskym diplomom (Diploma Sites), Európska sieť biogenetických rezervácií (Biogenetic Reserves), →NECONET, národné koncepcie ekologických sietí a ďalšie. 

Paneurópska ekologická sieť 

tá plošnú časť povrchu, ktorá sa vzhľadom líši od svojho okolia. Forman a Godron (1993) sledovali diverzifikáciu krajiny a jej štruktúru v závislosti od spôsobu využívania človekom. Autori rozoznávajú všeobecne 3 základné typy zložiek, ktoré tvoria štruktúru krajiny. Hovoria o plôškach (patches), koridoroch (corridors) a krajinnej matrici (matrix). Veľkosť, tvar a povahu okrajov považujú za zvlášť dôležité charakteristiky plôšok. Charakteristiky koridorov ako napr. šírka, spojitosť, krivoľakosť, úžiny, medzery a uzly určujú funkciu koridoru ako „vodiča“ aj ako prekážky. Siete charakterizujú rôznymi typmi krížení, sieťovou štruktúrou a veľkosťou ôk. 

biocentrum, biokoridor, interakčný prvok