Výkladový slovník - Ochrana prírody a krajiny - Ekologické siete


Prechádzať slovník s použitím tohto registra

Špeciálny | A | Á | Ä | B | C | Č | D | Ď | DZ | | E | É | F | G | H | CH | I | Í | J | K | L | Ĺ | Ľ | M | N | Ň | O | Ó | Ô | P | Q | R | Ŕ | S | Š | T | Ť | U | Ú | V | W | X | Y | Ý | Z | Ž | VŠETKO

S

Spojitosť, konektivita

miera prepojenia, či priestorovej súvislosti ekologických koridorov, čo možno jednoducho kvantifikovať počtom a dĺžkou medzier na jednotku dĺžky koridoru.



Stupeň ekologickej stability územia (SES)

sa uplatňuje pri hodnotení stavu ekologickej stability krajiny a pri vymedzovaní ekologicky významných segmentov krajiny. Stanovuje sa relatívne. Vychádza sa pritom z predpokladu, že SES. je nepriamo úmerný intenzite antropického ovplyvnenia ekosystémov alebo priamo úmerný prírodným hodnotám aj v závislosti od veľkosti plochy hodnoteného územia. Východiskom hodnotenia je porovnanie potenciálneho a aktuálneho stavu ekosystémov v krajine. Pri výbere území, ktoré tvoria základ ekologickej stability krajiny sa používa 6-stupňová stupnica. (Löw a kol. 1995): 0 - bez význ. sú napr. zastavané plochy a komunikácie s asfaltovým al. betónovým povrchom, 1 - veľmi malý význam majú napr. polia, 2 - malý význam z hľadiska cieľov ÚSES sa pripisuje intenzívnym sadom, viniciam a intenzifikovaným lúkam, 3 - stredný význam majú napr. lesné monokultúry, 4 - veľký význam majú lúky a lesy s prevahou prirodzene rastúcich druhov, 5 - výnimočne veľký význam nadobúdajú predovšetkým prírodné lesy, trávobylinné spoločenstvá, mokrade, rašeliniská, vodné toky a vodné plochy s prirodzeným dnom aj brehmi a s charakteristickými vodnými a pobrežnými spoločenstvami.