Výkladový slovník - Antropogénne vplyvy na zložky životného prostredi


Prechádzať slovník s použitím tohto registra

Špeciálny | A | Á | Ä | B | C | Č | D | Ď | DZ | | E | É | F | G | H | CH | I | Í | J | K | L | Ĺ | Ľ | M | N | Ň | O | Ó | Ô | P | Q | R | Ŕ | S | Š | T | Ť | U | Ú | V | W | X | Y | Ý | Z | Ž | VŠETKO

A

aerosól

čiastočky v pevnom a kvapalnom skupenstve v plynnej látke.



aglomerácia

oblasť, v ktorej sú osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko koncentrované, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody do ČOV alebo na miesto ich konečného vypúšťania. Existencia aglomerácie je nezávislá na existencii stokovej siete a nezávisí ani od existencie ČOV.


agrochemikálie

pesticídy alebo hnojivá vyrábané na použitie v poľnohospodárstve


Aitkenove jadrá

atmosférické častice s veľkosťou v rozsahu od 0,01 μm až po 0,10 μm. 



akumulátory

rastliny, ktoré sú schopné rásť v prostredí so zvýšeným obsahom ťažkých kovov a hromadiť (akumulovať) ich vo vysokých koncentráciách vo svojich pletivách bez toho, aby kovy na ne pôsobili toxicky. 


asimilácia

tvorba výživných látok, napríklad ako fotosyntéza pri rastlinách, kde rastlina premieňa svetelnú energiu na energiu chemických väzieb. 


atmosféra

plynný obal Zeme skladajúci sa z troposféry, stratosféry, mezosféry, termosféry a exosféry. 


B

biologická diverzita

variabilita všetkých žijúcich organizmov a všetkých ekosystémov a ekologických komplexov (terestrických, morských a ostatných vodných), ktorých súčasťou sú organizmy. Je to teda diverzita v rámci druhu a diverzita ekosystémov.


biologická spotreba kyslíka (BSK)

množstvo kyslíka, ktoré spotrebujú mikroorganizmy pri biochemickej oxidácii organických látok pri 20 °C a zvolenom čase inkubácie. Vyjadruje sa buď v % TSK (teoretickej spotreby kyslíka na oxidáciu molekuly na oxid uhličitý a vodu podľa stechiometrického výpočtu), alebo v % CHSK (chemickej spotreby kyslíka), pokiaľ chemické zloženie skúšanej látky nie je známe. Index pri symbole BSK znamená počet dní inkubácie (napr. BSK28).


biomasa

1. organická hmota, hmota živých organizmov na ploche; zvyčajne sa vyjadruje ako hmotnosť sušiny na jednotku plochy. 

2. všetky organizmy prítomné v ekosystéme v okamihu pozorovania. 



biometylácia

enzymatický proces prebiehajúci v bunkách organizmov (prebieha za účasti enzýmov) a predstavuje prenos metylovej skupiny (CH3‒) na atóm kovu alebo polokovu. Pojem bioalkylácia označuje prenos alkylovej (metylová, etylová, propylová a ďalšie) skupiny na atóm kovu alebo polokovu. Medzi alkylové skupiny patrí aj metylová skupina, ale keďže prenos metylovej skupiny v prírode sa vyskytuje oveľa častejšie ako ktorejkoľvek inej alkylovej skupiny, tak prenos metylovej skupiny sa označuje biometylácia a prenos ostatných skupín sa nazýva bioalkylácia. Biometylácia (a bioalkylácia) prebieha nielen v bunkách mikroorganizmov (baktérie, mikroskopické huby), ale taktiež aj u ostatných skupín organizmov (vyššie huby, rastliny, živočíchy vrátane človeka).


bioremediácia

proces očistenia prostredia (dekontaminácia) živými organizmami. 


biosféra

1. časť zemského obalu so žijúcimi organizmami, v ktorej prebiehajú ich životné procesy. 

2. sféra s vhodnými podmienkami pre život na Zemi, zahŕňajúca časti ostatných sfér: litosféry, pedosféry, hydrosféry, atmosféry a kryosféry. Jej súčasťou je aj rastlinstvo, živočíšstvo a mikroorganizmy. 


Č

čistiarenský kal

 konečný produkt procesu čistenia odpadových vôd.


D

degradácia

úpadok vyjadrený znížením kvality až zánikom nejakej veci, určitého javu alebo procesu, vrátane negatívnej zmeny stavu životného prostredia.


dendromasa

lesná biomasa, ktorá zahŕňa vyťažené drevo, zvyšky po ťažbe (vrcholové časti stromov, konáre, vetvy), kalamitné drevo (vyvrátené pne, koreňové časti stromov), prerezávky a pod.


desublimácia

termodynamický proces, v ktorom látka prechádza z plynnej fázy do tuhej.


E

ekvivalentný obyvateľ (EO)

množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5 - ATM), ktorá je ekvivalentná znečisteniu produkovanému jedným obyvateľom, t.j. 60 g BSK5 (ATM) za deň.


emisia

látka, ktorá je vypúšťaná (vnášaná) zo zdrojov do atmosféry, ktorú svojou prítomnosťou znečisťuje (úlety škodlivín zo zdrojov).


endokrinné disruptory

exogénne látky, ktoré menia funkciu endokrinného systému živočíchov a rastlín imitovaním alebo interferenciou s funkciou prírodných hormónov a následne nepriaznivo vplývajú na zdravý organizmus. 


evapotranspirácia

strata vody z pôdy a vegetácie do atmosféry. Potenciálna evapotranspirácia môže byť vypočítaná z fyzikálnych vlastností prostredia, napríklad dopadajúcim žiarením, rýchlosťou vetra a teplotou. Aktuálna (skutočná) evapotranspirácia je obvykle nižšia než potenciálna, lebo závisí na prísune vody zo zrážok alebo z pôdnych zásob. 


exklúdery

rastliny, ktoré sa vyhýbajú stresu vyvolaného kovom. 


exosféra

najvyššia časť atmosféry nad 400 km od zemského povrchu.


F

fotovoltaický (solárny, slnečný) článok

článok, ktorý premieňa slnečné žiarenie priamo na elektrickú energiu, keď napätie v článku vzniká po dopade lúča svetla (fotónov) na rozhranie dvoch rôznych polovodičov. 


fragmentácia

rozdelenie spoločenstva na niekoľko menších častí, ktoré sú od seba oddelené väčšími či menšími plochami bez vegetácie.


fytoextrakcia

schopnosť rastlín účinne extrahovať anorganické ako aj organické látky z prostredia.


fytoremediácia

využitie rastlín na ošetrenie kontaminovaného územia (anorganickými alebo organickými látkami) vrátane pôdy, kalu, sedimentu, povrchovej a podzemnej vody, či ovzdušia.


H

halogenácia

reakcia organických zlúčenín s aniónmi halogénov (najmä Cl‒). V najväčšej miere k nej dochádza v zóne miešania priemyselných odpadových vôd so splaškovými vodami, ktoré obsahujú relatívne vysoké koncentrácie Cl- v dôsledku dezinfekcie pitnej vody chlórom.


halový jav

úkaz, keď sa v okolí Slnka na oblohe objaví biely prstenec.


hydatódy

rastlinné prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa a zostávajú preto trvalo otvorené. Kvapalina, ktorá sa z nich uvoľňuje, obsahuje okrem vody aj soli, sacharidy a organické zlúčeniny.


hydrofóbna väzba

väzba medzi rozpustenou organickou zlúčeninou a pevným povrchom. Vzniká jej rozpúšťaním v povrchovej vrstve pevných častíc lipidovej povahy.


hydromeliorácie

súhrn vodohospodárskych opatrení zameraných na úpravu vodného režimu v pôde s cieľom jej lepšej využiteľnosti, často bez ohľadu na ekologickú stabilitu krajiny a na zásady trvalo udržateľného rozvoja. 


C

chemická spotreba kyslíka (CHSK)

množstvo kyslíka, ktoré sa spotrebuje na oxidáciu organických látok dichrómanom draselným v prostredí 50 % kyseliny sírovej, v prítomnosti katalyzátora a po dvojhodinovom vare. Index pri symbole zdôrazňuje, že na oxidáciu sa použil dichróman draselný (CHSKCr).


I

imisia

látka, ktorá je prítomná v ovzduší a ktorá ho svojou prítomnosťou znečisťuje. Následkom emisie je prítomnosť imisií v atmosfére.


infraštruktúra

komplex stavieb, zariadení a inštitúcií slúžiacich výrobe a ostatným potrebám človeka, dotvárajúcich alebo výrazne meniacich jeho životné prostredie. Ide najmä o dopravné zariadenia (napr. diaľnice, cesty, železnice, mosty, letiská, prístavy), telekomunikačné zariadenia, elektrovody, plynovody, teplovody, vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, čerpacie stanice pohonných hmôt, ale aj o obchodnú sieť, administratívnu sieť štátnych orgánov a samospráv, kultúrne a školské zariadenia, nemocnice a ostatné zdravotnícke zariadenia, športoviská a rekreačné zariadenia, cintoríny a podobne.


K

Kjótsky protokol

doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy. Stanovuje právne obmedzujúce podmienky týkajúce sa emisií skleníkových plynov z priemyselných krajín. Priemyselné krajiny ako také musia podľa protokolu znížiť svoje emisie šiestich skleníkových plynov (CO2, metánu, oxidu dusného, hydrofluórokarbónov, perfluórkarbónov a fluoridu sírového) asi o 5 % pod úroveň z roku 1990 v období prvého záväzku od roku 2008 do roku 2012. Kjótsky protokol vstúpil do platnosti vo februári 2005. Do začiatku roka 2009 ratifikovalo protokol 183 štátov a Európska únia.


kogenerácia

proces, pri ktorom sa vyrába spoločne teplo a elektrina. Zariadenie, ktoré spája výrobu tepelnej energie pre kúrenie s výrobou elektrického prúdu, sa nazýva kogeneračná jednotka.


kolektor

je akýsi transformátor energie elektromagnetických vĺn na tepelnú energiu a súčasne je aj výmenníkom predávajúcim tepelnú energiu hmoty kolektorovej dosky teplonosnej tekutine.


konvekcia

prúdenie, alebo prenos látky a energie prúdením (šírenie tepla prúdením, prenos vlhkosti vzduchu nerovnomerným ohrievaním povrchu Zeme).


kreozot

zmes fenolov používaná najmä v lekárstve na dezinfekciu.


M

mezosféra

plynný obal Zeme vo výške približne od 50 – 55 km do výšky 80 – 90 km.


monokultúra

veľká plocha pokrytá jedným rastlinným druhom.


mykoríza

spolužitie húb s koreňmi niektorých cievnatých zelených rastlín, vrátane lesných drevín.


N

nenasýtená zóna

nenasýtená zóna alebo aj zóna aerácie je zvlášť biologicky a chemicky aktívny povrch pôdy, pôsobí ako rozhodujúci filter pre transport vody a roztokov a teda určuje risk zamorenia podzemných vôd znečisťujúcimi látkami.


nitrofilné druhy

organizmy, ktoré sú viazané na prostredie s vyšším obsahom dusíka.


norma environmentálnej kvality (ENK)

znamená koncentráciu konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, sedimentoch alebo živých organizmoch, ktorá sa nesmie prekročiť z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.


O

oblak

viditeľná sústava nepatrných častíc vody alebo ľadu, prípadne oboch, v ovzduší. Táto sústava môže obsahovať i väčšie častice vody alebo ľadu a tiež iné častice pochádzajúce napríklad z priemyselných exhalátov, dymu alebo prachu. V súčasnosti sa pojmom „oblak“ dnes označujú aj také oblaky, ktoré sú ľudským okom nepostrehnuteľné, ale sú detegované inými prostriedkami (napr. družicovým pozorovaním v infračervenej oblasti).


odpad

vzniká pri každej premene látky, tvorí sa pri ťažbe a spracovaní surovín, z obalov na tovar a z vlastných výrobkov po ukončení ich životnosti, ako aj v procese výroby energie.


oxidačný stres

porušenie rovnováhy tvorby radikálov a ich zneškodňovania v živom organizme, pričom dochádza k poškodeniu životne dôležitých molekúl (DNA, lipidov a proteínov).


P

patogén

mikroorganizmus alebo vírus vyvolávajúci chorobu iného organizmu.


peptid

je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých aminokyselín. Jednotlivé aminokyseliny, viazané v definovanom poradí (sekvencii), sú spojené do jedného nerozvetveného reťazca. Aminokyseliny v peptide sú navzájom pospájané amidovou väzbou - peptidová väzba. Peptidmi sa označujú relatívne krátke reťazce aminokyselín s 50 (vo všeobecnosti maximálne 100) aminokyselinami.


povrchový odtok

pri nadmerných zrážkach nedochádza k infiltrácii vody do pôdy, tá odteká po povrchu.


prírodné zdroje

zdroje hospodárskej činnosti človeka, ktoré poskytuje príroda (biotické, vodné, nerastné, rekreačné, a pod.). Súhrn prírodných zdrojov sa označuje ako prírodné bohatstvo. 


pyrolýza

termický (tepelný) rozklad organických látok na nízkomolekulové zlúčeniny, ktoré sa môžu využívať k syntéznym výrobam alebo ako vykurovací olej, príp. vykurovací plyn. Podľa druhu spracovávaného materiálu a požadovaných produktov sa tento rozklad uskutočňuje pri atmosférickom, zvýšenom alebo aj zníženom tlaku za vysokých alebo nízkych teplôt.


R

reflektancia

odrážavosť.


rekuperácia

spätné získavanie tepla, teda dej, v priebehu ktorého sa do budovy privádzaný vzduch predhrieva teplom odpadového vzduchu. 


relevantné látky

látky podobného charakteru ako prioritné látky s tým rozdielom, že environmentálne normy kvality pre tieto látky sú určené na úrovni SR.


retencia

zastavenie alebo zadržanie odtekajúcich vôd z povodia vo vodnej nádrži, emisií vypúšťaných do ovzdušia, vplyvu chemických, fyzikálnych alebo biologických faktorov, negatívne vplývajúcich na životné prostredie. 


rizosféra

časť pôdy, v ktorej žijú mikroorganizmy podporujúce výživu a rast rastlín a vyskytujú sa ich koreňové systémy.


ropa

je horľavá kvapalina tvorená zmesou uhľovodíkov, najmä alkánov, nafténov a v menšej miere aj arénov a polárnych zlúčenín (živice, asfaltény a iné). Vznikla pravdepodobne rozkladom zvyškov uhynutých rastlín a živočíchov. Je základnou surovinou petrochemického priemyslu.


rozdeľovací koeficient n-oktanol/voda

používa sa na vyjadrenie hydrofóbneho charakteru rozpustených organických zlúčenín. Vyjadruje distribúciu medzi oktanolom a vodou, kde ako reprezentant organických rozpušťadiel bol vybraný oktanol: Kow=Cokt/CH20. Cokt je koncentrácia organickej zlúčeniny v oktanole a CH20 vo vode. Vo všeobecnosti sa za hydrofóbne látky považujú zlúčeniny s hodnotou Kow >100.


S

slapové elektrárne

elektrárne, ktoré využívajú pre svoj chod morský príliv a odliv.


smog

veľmi rôznorodá zmes škodlivých látok v ovzduší, ktorá sa tvorí nad veľkomestami alebo priemyselnými centrami za určitých podmienok (vhodný reliéf krajiny (kotlina), hmla, bezvetrie, vysoká relatívna vlhkosť a teplotná inverzia).


spádnica

krivka na mape alebo v teréne orientovaná v každom svojom bode v smere maximálneho sklonu povrchu. Je kolmá na vrstevnicu. Po spádniciach prebieha gravitačne podmienený tok látky a energie.


spaľovanie

postup, pri ktorom sa obzvlášť pri tuhom komunálnom odpade využíva vysoký obsah energie, čím sa získava tepelná, prípadne elektrická energia.


stratosféra

plynný obal Zeme nad troposférou (teda od výšky asi 8 – 15 km od Zeme) do výšky 50 – 55 km od zemského povrchu. 


T

termosféra

vrstva atmosféry medzi mezosférou (teda od výšky asi 90 km od zemského povrchu) a exosférou, nachádza sa do výšky 400 km od povrchu Zeme.


transmitancia

priepustnosť. 


troposféra

najnižšia vrstva atmosféry, nachádzajúca sa do výšky približne 8 – 15 km nad zemským povrchom, žije v nej prevažná väčšina organizmov.


V

vitrifikácia

zalievanie vysoko toxických a rádioaktívnych odpadov do sklovitej hmoty.


vodný útvar

vodným útvarom povrchových vôd je samostatná a významná jednotka povrchových vôd ako napríklad jazero, nádrž, rieka, kanál, brakické vody, pobrežné vody alebo ich časti.


výmladkový les

vzniká z pňových alebo koreňových výmladkov, kedy nový strom nerastie zo semena, ale má k dispozícii koreňovú sústavu predchádzajúceho vyťaženého stromu. 


X

xenobiotikum

z gréckych slov xenox = cudzí, bios = život, je to cudzorodá umelá zlúčenina, látka, ktorá sa nevytvorí prirodzene prírodnými procesmi.


Z

zhutňovanie pôd – (pedokompakcia)

zmenšovanie objemu pôdy znižovaním pórovitosti, t.j. priestoru pre vodu a vzduch v pôde, v dôsledku pôsobenia ťažkých mechanizačných a dopravných prostriedkov na pôdu.


znečistenie vody

taká zmena fyzikálnych, chemických a biologických vlastností vody, ktoré obmedzujú alebo aj znemožňujú jej použitie k danému účelu.